Prispejme k vzniku knihy „Mozaika osudov významných garbiarskych rodín Liptova- Rozpomienky I.“

Kniha je zaujímavá vtedy, keď má dobrý príbeh.

Príbeh, o ktorom hovoríme, zaznamenala z rozprávania predkov i osobne zažila Zorka Margová rod. Javošová z Vrbice a do knižnej podoby pôvodný 60-stránkový rukopis rozpracovala na 220-tich stranách jej dcéra Zora Petrášová rod. Margová.

Mozaika osudov významných garbiarskych rodín Liptova- Rozpomienky I. tak postupne odkrýva autentický, citlivý, chvíľami smutný, chvíľami radostný a optimistický, no v každom prípade pravdivý a ľudsky úprimný, viac ako stopäťdesiatročný príbeh troch generácií garbiarskej rodiny Grubovcov, ktorí spolu s ostatnými liptovsko-mikulášskymi fabrikantskými rodinami (Lackovci, Pálkovci, Hubkovci, Žuffovci, Stodolovci a i.)  prispeli k nebývalému rozkvetu garbiarskeho priemyslu v Liptove koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.

A nielen to.

Táto spoločenská vrstva svojou noblesou, vzdelanosťou, požiadavkami na profesionálnu kvalifikáciu, všeobecnú rozhľadenosť a silné sociálne a národné cítenie priniesla do regiónu posun spoločnosti k novým kvalitám a hodnotám.

Rodinná sága je osobným vyznaním pocitov a zážitkov autoriek, úprimným  dokumentom svojej doby aj s atmosférou, ktorá k nej patrila, a tak prvé stránky sú venované Vrbci, Vrbičanom a ich neľahkému životnému údelu, ktorý sprevádzal ich životy v nehostinnom prostredí od Tatrami…

Publikácia je výsledkom 6-ročného bádania.

Je doplnená množstvom vzácných dobových dokumentov, cirkevných zápisov, kópiami dokladov archivovaných v múzeu na Ellis Island či v Red Star Múzeu v belgických Antverpách a sériou dochovaných autentických rukopisov, trojrozmerných artefaktov a fotografií.

Až do obdobia znárodnenia firma intenzívne budovala, rekonštruovala a vyrábala, prežila i zložité vojnové roky, počas ktorých vo fabrike vyrástol 40 metrov vysoký komín a tvoril siluetu mesta popri komínoch ostatných mikulášských fabrík. 

Grubovci znárodnením prišli o majetky, ktoré predstavovali hlavnú garbiareň vrátane budov, pozemkov, zariadení, inventára a iných aktív, pomocnú garbiareň, dva bytové domy, viaceré obytné domy,  neupravené pozemky a stavebné pozemky vo Vrbici a Liptovskom Mikuláši.

Komisia pre vyrovnanie zahraničných pohľadávok v Správe Kongresu USA, datovanej vo Washingtone, D.C., 31. mája 1961 pod č. CZ-2,879 a CZ-2,359 presne definuje podaný Nárok a rozhodnutie o výške kompenzácie za znárodnené majetky poškodených Edmunda a Helen Grub.  Pohľadávka vo výške 1 519 408,01 USD voči vláde Československa podľa § 404 hlavy IV. Zákona o medzinárodnom vyrovnaní pohľadávok z r. 1949 bola vyplatená v symbolickej čiastke.

Edmund Grub v r. 1951 nasledoval manželku do USA a ako sa zapovedal, v živote sa už na kraja, ktorý tak miloval, nevrátil. Fabrické objekty postupne chátrali, až nakoniec boli asanované. Potomkovia širokorozvetvenej rodiny žijú so svojimi nevšednými, často tragickými príbehmi dodnes za oceánom. Garbiarskemu remeslu sa nevenujú a ich kontakty na krajinu, odkiaľ pochádzali ich predkovia, sú minimálne.

Kdeže v knihe autorky na konkrétnom príbehu opisujú aj peripetie a udalosti znárodnenia, zánik súkromného vlastníctva po r. 1948 a dosahy na jednotlivých členov rodiny, ktorí pred perzekúciami za dramatických okolností opustili nútene svoj milovaný Liptov a odišli do zahraničí, mnohí čitatelia si nájdu paralelu s osudmi vlastných rodín či s osudmi blízkých a známych, ktorí sa museli vysporiadať s rôznymi formami perzekúcií, psychologického útlaku, s majetkovými újmami či so stratou domova…

V knihe sa dočítame aj o masovej imigrácii Slovákov do Ameriky, podmienkach, ktoré znášali v nehostinných kajutách lodí počas plavby cez oceán i o komplikovanom procese lekárskej  i administratívnej kontroly na imigračnom úrade na Ellis Island po príchode na americkú pôdu.

Súčasťou publikácie sú aj osudy mnohopočetnej rodiny Rázusovcov, z ktorej pochádzajú také osobnosti slovenskej kultúry a verejného života, akými boli politik, kňaz a spisovateľ Martin Rázus a spisovatelka Mária Rázusová-Martáková, ktorá si v roku 2025 pripomína 120.výročie od narodenia.

Otec a starý otec autoriek knihy, Michal Javoš, bol bratrancom Márie Rázusovej-Martákovej z 3. kolena.

Mária s mamkou a bratmi, Ján, ktorý žil v Amerike a bol úspešným strojárom, o.i. jeho práce dodnes zdobia budovu Empire State Building v New Yorku, bratia Matej a Michal, ktorá prevádzkovali úspešnú tlačiareň

Martin Rázus na svojho otca spomína v autobiografickom románe Maroško:

"Maroškov otec, tichý, pracovitý človek, nemá sa kedy deťmi zapodievať. Opatriť hoc malé hospodárstvo a chodiť pritom i do fabriky, to je zdvojnásobiť sily a využiť každú chvíľku, ako sa dá. Maroš, keď doma spí, počuje neraz okolo desiatej večer, alebo ráno o štvrtej – búchať z drevárne, pristavenej hneď vedľa pitvorca, alebo z veľkého starého dvora, rozdeleného pre troch dvoranov. Vie, otec rúbe drevo alebo reže sečku kosou na truhle. Zatiahne si perinku nad hlavu a myslí: tak to musí byť, keď sme nie páni! "

Aj dcéra Mária Rázusová-Martáková si prostredníctvom spomienok oživuje otca v knihe Marka:

Otec, keď pole toľkú rodinu nevládalo uživiť, ako väčšina vrbických gazdíkov, šli do garbovne a robili na akord. Každú sobotu doniesli týždňovku. Ale aká to bola týždňovka! Polšiestej zlatky! Koľko rozšafnosti, koľko umu bolo treba, aby z toho groša osem hladných krkov bolo denne sýte, aby bol odev, obuv, aby sa včas zaplatili porcie, interes z pôžičky po druhom vyhorení a tisíc drobných výdavkov! „Jeho týždňovka už viac nebola obyčajnou týždňovkou. „Čo jednu žene odovzdal, zakaždým sa jeho chrbát hlbšie naklonil k zemi, do tváre sa hlbšie vrývali vrásky a jeho nohy v garbiarskych črievach vtláčali hlbšiu stopu do blata vrbickej ulice. Na týchto týždňovkách neviditeľne uľpievali všetky tie mesiace a roky, ktoré si surová fabrika z jeho života kupovala za tento smiešny peniaz.“