Ján Dobrík: Jediná synova veta nám zmenila život

Čo nás spája je podcast o sile solidarity na Slovensku. Moderátorka Lenka Šóošová sa v ňom rozpráva so známymi osobnosťami o chvíľach, keď rozhodovala spolupatričnosť a vzájomná pomoc. V tejto epizóde hovorí herec Ján Dobrík o najťažšej skúške, akú si s rodinou prešli – keď jeho synovi Timkovi diagnostikovali leukémiu. V článku vám prinášame najsilnejšie momenty z rozhovoru: o strachu, prijatí, solidarite a o jednej jedinej vete malého chlapca, ktorá rodine zmenila život.

Keď sa svet obráti naruby

Keď Timko jedného dňa začal plakať, že ho bolí chrbát, netušili, že v priebehu hodín sa im obráti život naruby. Hospitalizácia, Banská Bystrica, detská onkológia. A v pondelok už jasná diagnóza – leukémia.

„Bol som tam jediný otec medzi samými mamami. A vedel som, že nesmiem skolabovať. On bol vystrašený násobne viac než ja, ja som musel byť jeho opora,“ spomína Ján Dobrík.

Pravda bez servítky

Nie každý dokázal správu o chorobe uniesť. Dobrík spomína, ako bol svedkom toho, že jedna mama po oznámení diagnózy jej dieťaťa padla k zemi: „Zviezla sa, nevedela to spracovať, nedokázala sa upokojiť. A ja som si uvedomil, že sa to môže stať komukoľvek. A že musím držať nielen svojho syna, ale aj sám seba.“

Rozhodol sa, že so synom bude hovoriť bez prikrášľovania: „Nie, že vieš čo, moje zlatúčky, poviem ti to nejako pekne… Nie. Bráško, máš rakovinu. To je slovo. Ideme s tým niečo robiť. Lebo ak nie, môže sa stať to najhoršie.“

Sám si preto niektoré pocity zakázal, aby vydržal: „Inak by mali väčší problém so mnou ako s chlapcom.“

Solidarita medzi deťmi

Najčistejšiu formu solidarity videl práve medzi malými pacientmi: „Keď sa dve onkologicky choré deti stretli, okamžite si rozumeli. Delili sa, podávali si hračky, chceli byť spolu. Žiadne moje-tvoje. To bola nezýštnosť v najčistejšej podobe.“

Solidarita sa však odohrávala aj doma. Keď sa Timko nečakane vrátil z nemocnice, jeho sestra mala možnosť ísť von s kamarátkami. Rozhodla sa inak. „Radšej ostala doma s bratom. Pre ňu bolo dôležitejšie byť s ním, aj keď by mohla robiť čokoľvek iné,“ spomína Dobrík.

Podporu cítila rodina aj od priateľov, známych či organizácie Svetielko nádeje. „Raz do týždňa prichádzali psy na canisterapiu. Timko odpočítaval dni do stredy. Keď mu ju kvôli výsledkom zakázali, bol to jeho najhorší týždeň.“

A k tomu dodáva: „Solidarita je všade, len sa nesmieme nechať zmagoriť.“

Rodina, ktorá drží pokope

Ťažké obdobie preverilo aj rodinné vzťahy. „My sme mali náskok – už predtým bol náš vzťah s manželkou o komunikácii. Rozprávame sa o všetkom, aj o nepodstatných veciach. A to nás zachránilo. Nemuseli sme sa nanovo nastavovať, ostali sme silnou dvojkou.“

Dcéra medzitým dospela zo dňa na deň – sama sa starala o domácnosť, zvládala školu aj povinnosti, ktoré by inak ani nemuseli prísť na jej plecia. „Musela byť silná. A zvládla to,“ hovorí otec.

Ale choroba zasiahla aj starých rodičov. „Mama mi hovorila, že môj otec sedí na záhrade a rozpráva sa so stromami. Schudnutý, zošedivelý. Nevládal prísť na izbu, zložil sa. A ja som si hovoril – nemôžem sa báť len o syna, musím sa báť aj o vlastného otca.“

„Toto bol najlepší deň“

Po 26 mesiacoch liečby prišla remisia. Timko sa vrátil do školy, medzi kamarátov, začal hrať na akordeón. A každý večer pred spaním hovoril vetu, ktorá pre rodinu znamenala všetko:

„Toto bol najlepší deň.“

„A nebolo to preto, že dostal Lego alebo sme boli na výlete,“ vysvetľuje Dobrík. „Najlepší deň bol ten, keď ho nič nebolelo a keď bol doma s nami.“

Radosť nachádzali v maličkostiach – keď si s otcom kopali loptu na záhrade, keď spolu sedeli za stolom, keď sa večer všetci štyria ocitli doma pod jednou strechou. „Pre mňa je ten najlepší deň, keď sme všetci spolu. Nič viac netreba,“ hovorí.

Odkaz rodičom a prieteľom

Dnes Ján Dobrík hovorí, že univerzálny recept na takéto skúšky neexistuje: „To, čo pomohlo mne, bolo čo najrýchlejšie prijať realitu a veriť liečbe. A okoliu by som odkázal: každá podpora sa počíta. Aj krátka správa ‘myslím na vás’. Možno na ňu neodpovedia, ale cítia, že v tom nie sú sami.“

Jediná veta

Na otázku, čo mu skúsenosť vzala a čo priniesla, odpovedá jednoducho: „Zmenilo ma to. Zmenilo nás všetkých. A jediná veta, ktorú hovoril môj syn, nám úplne zmenila život: Toto bol najlepší deň.“

---------------

🎧 Celý rozhovor s Jánom Dobrikom si môžete vypočuť v podcaste Čo nás spája na Spotify alebo pozrieť na YouTube.

Podcast vznikol v spolupráci s Denníkom N a nové epizódy vychádzajú každé dva týždne.

Chcete nám čokoľvek napísať? Na vaše správy sa tešíme na ahoj@donio.sk.