Matej Tóth: Čakal som koniec a že ma ľudia budú opľúvať

Čo nás spája je podcast o sile solidarity na Slovensku. Moderátorka Lenka Šóošová sa v ňom rozpráva so známymi osobnosťami o chvíľach, keď rozhodovala odvaha, spolupatričnosť a ľudskosť. V tejto epizóde hovorí Matej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi na 50 kilometrov, o férovosti v športe, o chvíľach, keď sa treba zastaviť, o sile podporovať mladých talentov – a o tom, že aj šport je forma solidarity.

Cesta, ktorá učí pokore

„Na tréningu si často myslíte, že idete cez bolesť. Ale skutočná bolesť príde, keď sa musíte rozhodnúť, či to celé ešte má zmysel,“ hovorí Matej Tóth.
Šport ho naučil disciplíne, ale aj pokore. „Nie som typ, ktorý potrebuje byť v centre pozornosti. Skôr ten, čo hľadá pokoj. Ale šport vás núti ísť na hranu, ukázať viac, ako by ste chceli.“

Keď sa ocitol pod paľbou pochybností, pochopil, že charakter sa ukazuje nie vtedy, keď vyhrávate, ale keď sa o vás pochybuje. „Vtedy zistíte, kto stojí pri vás. A že férovosť nie je len o pravidlách, ale o ľuďoch.“

Mal som pocit, že som stratil všetko

Po tom, čo ho neprávom obvinili z dopingu, zažil dni, keď čakal koniec.
„Bol som presvedčený, že ma ľudia budú opľúvať,“ priznáva.
Zostal doma, mimo kamier, médií aj tréningov. „Mal som pocit, že som stratil všetko, na čom som roky staval – dôveru, povesť, radosť z pohybu.“

No namiesto odsúdenia prišla vlna podpory.
Ľudia mu písali, zastavovali ho na ulici, hovorili mu, že veria.
„To bolo silnejšie než akákoľvek medaila. Uvedomil som si, že šport nie je len o čase a výsledkoch, ale o vzťahu. O dôvere. O spolupatričnosti.“

Táto skúsenosť ho naučila, že aj pád môže byť súčasťou cesty – ak ho dokážete premeniť na vďaku.

Prehrávať sa musíte naučiť

Najväčšou lekciou podľa neho nebol triumf v Riu, ale prehry. „Vyhrať vie každý, ale prehrávať – to sa musíte naučiť. A niekedy sú tie prehry dôležitejšie, pretože vás zbavia pýchy.“
Rozpráva s úsmevom o chvíľach, keď sa mu nechcelo ísť na tréning, aj o tom, že dôležité nie je byť najrýchlejší, ale vydržať. „Chôdza je zvláštny šport. Vyhráva trpezlivosť, nie sila.“

„Sú dni, keď sa vám nechce vstať z postele. Keď si poviete – načo to ešte robím? A vtedy sa ukáže, čo vo vás ostalo. Nie svaly, ale vôľa,“ dodáva Tóth.

Solidarita na trati aj mimo nej

„Solidarita v športe neznamená, že sa na trati objímeme. Znamená to rešpekt. Keď viete, že ten vedľa vás prešiel rovnakú cestu, rovnakú bolesť. A že mu to prajete,“ hovorí Tóth.
Dnes sa snaží túto filozofiu preniesť aj do svojej práce s mladými atlétmi. „Chcem, aby pochopili, že cieľ nie je len víťazstvo. Cieľ je vyjsť zo štadióna s čistým svedomím.“

Pomoc, ktorá ma zmysel

Po ukončení kariéry založil nadáciu na podporu športových talentov. „Je veľa detí, ktoré by mohli byť výborné, ale ich rodiny na to nemajú. A potom im zostane len sen. Ak sa nám podarí ten sen udržať pri živote, má to cenu.“

Podľa Tótha solidarita nie je charita. „Nie je to o peniazoch. Je to o tom, že niekomu veríte, keď to ešte nevidí ani on sám.“

Priznať si, že už netreba utekať

Najťažší okamih prišiel po skončení kariéry. „Zrazu som nemal plán. Žiadny tréning, žiadne preteky. Zostal som sám so sebou. A uvedomil som si, že najťažší krok nie je vyhrať, ale priznať si, že už netreba utekať.“

Dnes hovorí o športe s odstupom, ale aj s láskou. „Už nepotrebujem medaily. Stačí mi, keď vidím, že niekto iný našiel svoj dôvod, prečo ísť ďalej. To je víťazstvo.“

A potom sa na chvíľu odmlčí. „Kedysi som veril, že úspech je o tom, koľko medailí zavesíte na stenu. Dnes viem, že úspech je, keď sa vám chce niekomu pomôcť, aj keď už nemusíte. Keď vidíte, že ste niekoho inšpirovali. To je víťazstvo, ktoré zostáva.“

------

🎧 Celý rozhovor s Matejom Tóthom si môžete vypočuť v podcaste Čo nás spája na Spotify alebo pozrieť na YouTube.

Podcast vznikol v spolupráci s Denníkom N a nové epizódy vychádzajú každé dva týždne.

Chcete nám čokoľvek napísať? Na vaše správy sa tešíme na ahoj@donio.sk.