Osloboď sa do slobody

Pred 27. rokmi som zmaturovala. Bol utorok, 27. mája 1997. 

Plná vďaky za predošlé štyri roky na Obchodnej akadémii. Skvelí spolužiaci, úžasní triedni, prvý aj druhý 💗🙏🏻 Aj ostatní učitelia. Nechcela som odísť. Ten život sa mi páčil. Bol to taký môj druhý domov. 🙏🏻

Ani nie rok od skončenia školy začali prvé depresie. Navštívila som prvý krát psychologičku. Cítila som sa stratená. Sama.

Ešte 2 roky po skončení školy som žila v pocite, že sa tam vrátim. Nevedela som sa toho pustiť.🤧

Myšlienkami som nežila v prítomnosti. Snívala som o minulom.☢🔙

Okrem toho som hľadala VZŤAH. 

Túžila som po domove v náručí muža. Po prístave plnom LÁSKY, ktorý mi rodičia neposkytli. Vychovala ma moja starká.

Ako dospelá som tak prechádzala zo vzťahu do vzťahu, dokonca sa mi podarilo aj vydať a neskôr rozviesť.

Hľadala som bezpečný prístav, v ktorom môžem zakotviť.

A tak TÉMA, ktorej sa celý život venujem a celoživotne ma sprevádza, je LÁSKA, emócie a vzťahy. Intimita. Práca s mysľou a so sebou samou. Cesta k vnútornej slobode. 

Jedným slovom SEBAROZVOJ. 

Rozvíjam seba a cez seba tak umožňujem iným, aby sa mohli ďalej rozvíjať. A to po rôznych stránkach.

O chvíľu sa dočítaš.

Mne osobne na CESTE k sebapoznaniu, sebauvedomeniu a celkovému seba rozvíjaniu pomohli a ako merítko mi i naďalej slúžia partnerské vzťahy.

Lenže…

Boli časy, kedy som emóciám takmer vôbec nerozumela.

Nevedela som ich dekódovať, rozpoznať. Pomenovať ich. Nerozumela som ich posolstvu. A tak ma ovládali. Ako emócie, tak vonkajšie okolnosti. Ťahali ma dole vodou. Iným smerom, než som si priala. Tým som strácala energiu, radosť, pokoj. Životnú spokojnosť a vyrovnanosť. Prichádzala som s ľuďmi do konfliktov a hádok. Nevedela som, že emócie so mnou KOMUNIKUJÚ.

Nevnímala som vlastné potreby. Potláčala som sa. Zapredávala som samu seba. Zo strachu z opustenia, odmietnutia. Samoty. Straty.

A keďže som nepoznala, resp. som zrádzala samu seba, strácala som sa. Vo vzťahoch.

Chcela som sa zapáčiť. Vyhovieť. Byť videná a MILOVANÁ. Prechádzala som tak zo vzťahu do vzťahu.

Nenaplnená, nespokojná, chýbalo mi milovanie, ozajstná blízkosť na rôznych úrovniach. Emocionálnej, telesnej, mentálnej, duchovnej.

Myslela som si, aká som odvážna a otvorená, no bola som najmä plná strachov a emócií. A tie ma ovládali. 

Mala som strach z hlbokej INTIMITY.

Ani som netušila, čo to tá intimita vlastne okrem obnaženého tela znamená.

Bála som sa otvoriť, byť videná taká, aká som. Trpela som perfekcionizmom. Vytvárala som na seba tlak. Neprijímala som samu seba. 

Nevedela som povedať jasne NIE.

A to všetko viedlo k depresii, úzkostiam, strachom. Bola som emočne nezrelá a emočne závislá.

Depresia, úzkosti, bolesti v krížoch.

Výsledkom seba-potláčania som opakovane zažívala depresie a úzkosti, ktoré ma sprevádzali vyše 23 rokov.

Neverila som si. Silne som prežívala pocit menejcennosti. Neschopnosti. Nie (som) dosť. 💔🥀

V čase adolescencie ma často bolieval žalúdok, neskôr dlhé roky kríže. Tá bolesť bola doslova nekonečná a neznesiteľná. Somatizovala som. Dokonca som s bolesťou v krížoch PN-kovala jeden celý rok. A to v područí depresie a úzkostí. Akejsi vnútornej paralýzy. Chodila som na všelijaké rehabilitácie, masáže. Všetko bola len dočasná náplasť na vnútornú bolesť. Na bolesť DUŠE.

Trpela som obrovskou n

erozhodnosťou,

pretože som nepoznala odpoveď.

“Doľava? Doprava?” Niekedy to bolo priam mučivé. Nepríjemné, paralyzujúce stavy.

Nevedela som ROZOZNAŤ volanie srdca, duše, intuície od túžob ega. Trpela som pocitom hanby, menejcennosti, „nie dosť“.

Nevedela som KOMUNIKOVAŤ a poriadne napĺňať moje POTREBY, ako aj vnímať vyjadrovať to, čo CÍTIM. Smútok som prekrývala úsmevom, čo ma dosť vysiľovalo. Cítila som veľa nespokojnosti.

Prechádzala som zo vzťahu do vzťahu, kde som hľadala záchranu, prístav, domov. Lásku.

Až kým som ju našla.

V sebe samej. A to prajem to aj Tebe.

❤️🍀🕊

Mojou vášňou je PÍSANIE a zdieľanie textov pochádzajúcich z vlastných uvedomení, z prežitého, z vlastných zážitkov a tak získaných skúseností.

Rada píšem krátke alebo aj dlhšie texty. Zdieľanie vlastných skúseností. Akési „návody na život“.

Mojim prianím je, aby ľudia, ženy, muži, našli to, čo tak úporne hľadajú.

Lásku. Radosť. Uvoľnenie. Zdravie a SLOBODU. Mier a pokoj na duši.

❤️🍀🕊

Aby boli zdraví, vitálni a vedeli si v živote poradiť. Aby nachádzali odpovede na vnútorné otázky. Aby cítili úspech v tom, čo robia, čo žijú. Aby to, čo im už neslúži, vedeli uvidieť a PUSTIŤ. Aby si dovolili žiť to, čo si praje ich duša. Čo hovorí ich vnútorná múdrosť. Nie to, čo im diktuje ich „hlava“ formou seba-deštrukcie, zármutku a negatívnych myšlienok.

A to prajem aj Tebe, nám všetkým. ❤️🍀🕊

Osloboď sa do slobody, rozprestri krídla a leť.

S láskou Petra