Podporte vznik jedinečného zborníka bizarnej fantastiky Bulvár podivností

Keď mala sedem rokov, nakreslila si mapu strašidelného hradu a potom písala príbehy, ktoré sa v ňom odohrávali. V jedenástich sa zoznámila so Stephenom Kingom, o rok neskôr s Roaldom Dahlom. Práve títo dvaja autori v nej upevnili lásku k temnejším príbehom. Postupne sa však jej záber trochu rozšíril a dnes píše prakticky hocičo – rada necháva, nech si poviedka sama zvolí svoj žáner. Jediné, k čomu sa asi nikdy nedokope, sú romance.

Popri písaní má ešte dve ďalšie vášne: cestovanie a cudzie jazyky. V rámci cestovania rada skúma menej turistické, ideálne čo najsevernejšie destinácie. Po Islande, Sibíri, Lofotách či Orknejach by sa teraz rada pozrela do Grónska.

Aj pri jazykoch vyznáva krásu skôr tých ojedinelých, ktoré možno nikdy naozaj nepoužije. Dodnes sa ich učila jedenásť, čo však neznačí, že ich plynulo aj ovláda. Rada vravieva, že zbiera cudzie jazyky tak, ako iní ľudia motýle.

Bizár je jej veľmi blízky, keďže jej samotný život je občas len sledom absurdných situácií. Našťastie si našla muža, ktorý s ňou dokáže v tomto smere udržať krok a, ako často hovorí, občas ich domácnosť pripomína zábery z veľmi podivnej reality-show. Momentálne si užívajú manželský život v Brne spolu s umelou lebkou Hubertom, sochou Cthulhu, hradom z Lega a s bezmála sedemsto knihami.

Michal Jedinák prekladá beletriu, vydal knihu veselých rozprávok Najmenšia rodina na svete (ktorej audioverzia bude čoskoro dostupná na trhu) a občas píše krátke poviedky, zväčša nasiaknuté humorom. Venuje sa aj kreslenému humoru a ilustrácii. Jeho obrázky vyšli všelikde, od slovenského Playboya až po zaoceánske časopisy.

Pre zborník Bulvár podivností napísal poviedku Pri štarte sa trošku prehrieva, v ktorej varuje pred vedľajšími účinkami používania stroja času na susedské vzťahy v paneláku. Michal vás pozdravuje a želá vám príjemný deň.

Nominácie v Martinus Cene Fantázie a spoluprácu s vydavateľstvom Hydra (pre ktoré publikovala poviedku Chronológia ducha číslo dva v zborníku gotických príbehov Slovenské temno) považuje autorka spolu s ocenením v Poviedke za svoje najväčšie literárne úspechy. Píše hororové poviedky, historickú fantasy a romance, prípadne ich kombinácie.

 _{Kristína Lenart}

Kristína žije so zlatým mužom v zlatom meste, kde vychovávajú dve malé, takmer vždy zlaté deti. Už na základnej škole milovala knihy a dejiny a navzdory pragmatickej povahe sa rozhodla klasickú archeológiu nielen vyštudovať, ale sa v tomto odbore aj uživiť. Svoje vzdelanie momentálne uplatňuje na vykopávkach v detskom pieskovisku.

O Dobšinskom už ste isto počuli. Jeho príbehy čítate od raného detstva, princovia, draky, krásne devy, strigy, jednoducho bytosti s vami vyrastali, takže vás nezaskočí, ak na vás piadimužík vyskočí so známym: Ak mi povieš moje meno, nechcem ťa. Ale ak ho neuhádneš beriem ťa…

No! V poviedke Dobre, lebo nebárs to také ľahké nebude. Autorka Kristína Lenart vás zoberie na parádnu jazdu, v ktorej sa zlejú hranice skutočnosti so svetom Prostonárodných slovenských povestí.

Martin Hatala je nielen autorom prvej poviedky Lapač snov, ale aj autorom nápaditej  obálky a ilustrácií.

Dnes žije v Bratislave, a keď práve nenahráva podcasty, alebo nepracuje na grafikách a ilustráciách, venuje sa písaniu. Začal písať už ako štrnásťročný a odvtedy prešiel rôznymi žánrami a formátmi. Doposiaľ vydal tri knihy, no stále má hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na spracovanie, hoci času na ne je pomenej.

Od roku 2012 je súčasťou stand-up skupiny Silné reči, s ktorou pravidelne vystupuje na pódiách v Čechách aj na Slovensku. Píše poviedky, pretože je presvedčený, že napísať dobrú poviedku môže byť rovnako náročné ako vytvoriť priemerný román.