Prispejte k vydaniu knihy AtlasAnka a vtáčie dobrodružstvo

Tu by malo byť zhrnutie života, čo by zabralo dosť riadkov.

Volám sa Miriam Petráňová. Som dcéra, mama, žena, občasná záhradkárka, zbieram detské knihy, kamene v tvare srdca, učím v škole, starám sa o mačky, ktoré by inak dedinčania boli utopili a hlavu aj skicáre mám plné rozpísaných príbehov. 

Jednoduchšie to bude asi takto, že po absolvovaní réžie na VŠMU a fotografie na VŠVU pracujem a sedím na mnohých stoličkách. Musím však napísať, že svoj život pracujúcej osoby som začínala ako kníhkupkyňa v žilinskom kníhkupectve ÓM a potom ako novinárka v týždenníku Cieľ. Som fotografka, editorka fotografických projektov ale predovšetkým tvorím ako režisérka dokumentárnych filmov pre televízie a nakrútila som desiatky autorských dokumentárnych filmov v rôznych cykloch o stave spoločnosti : Ako to vidím, Spektrum vedy, Súrodenci, GEN.sk, Família, Fetiše socializmu, OSTROVY, Fetiše Revolúcie…

Momentálne okrem mnohých rozpísaných vecí (však viete… umelci) sa mi podarilo po rokoch, od vydania dvoch básnických zbierok, vydať dve knihy pre deti. Tieto malé knihy ma robia šťastným človekom a dávajú mi zmysel života, vždy som chcela tvoriť pre deti. 

Kniha Listy mame (2021) je určená pre školopovinné deti a ich rodičov. Je o tom najdôležitejšom vzťahu v našom živote, k m a t k e  Z e m i.

V druhej knihe AtlasAnka (2024) je spracovaný príbeh dievčatka Anky, ktorá miluje Atlasy a zažíva dobrodružstvo v nich, ktoré je i poučné. 

Pochválim sa, lebo kto iný ak nie ja, že som získala cenu Divného Janka (2003) za literárny prínos časopisu Dotyky. Zvíťazila o najlepšie Portfólio Mesiaca fotografie (1999) s cyklom Dom je svet a fotografie z viacerých cyklov som vystavovala na európskych výstavách.

Avšak rozhodla som sa tú energiu smerovať ku knihám a besedám s deťmi v knižniciach, v školách. Tam vidím cestu ako byť užitočným jedincom. Téma domova a hľadanie stratených koreňov, či otázky kam vlastne človek patrí, je podľa toho čo robím asi mojou celoživotnou témou.

Na čo získané peniaze použijeme?

Kniha už je napísaná, taktiež je celá celučičká – ilustrovaná – opäť mnou ako aj predchádzajúce destké knihy Listy mame i AtlasAnka.

Priznávam sa, že ja mám najradšej obrázkové knižky, tak preto je taká pestrá. Takže na to už peniaze nepotrebujem (túto položku si môžem škrtnúť).

^{Ale aby sa kniha dostala deťom do rúk, tak ako aj tieto na obrázku, potrebujem vašu pomoc.}

Vydanie knihy si vyžaduje financie predovšetkým na peknú tlač. A aj si to každá detská kniha zaslúži, aby bola krásna.

• Najdôležitejší krok je zaplatiť kvalitnú TLAČ, aby ste knihu mohli listovať. Taktiež dobrú väzbu a do istej miery spraviť knihe nezničiteľnú obálku, nech niečo vydrží. To je prvý cieľ.
• Druhý cieľ je síce menší ale podľa mňa o to dôležitejším sa stáva. Aby kniha bola taká akú si ju predstavujem v jej dokonalosti, tak nepopísateľne rada by som mala v knihe predsádku (to je podľa niektorých úplná zbytočnosť ale ja predsádky obdivujem nielen v detských knihách, ale aj dospeláckych. To je také miesto v knihe, ktoré si nikto nevšíma, ale tam sa už vlastne príbeh začína). Ale aby to bolo tak ako si predstavujem pre dokonalú knihu, tak iná kresba je na prednej časti predsádky knihy a iná na zadnej. Z toho však vyplýva – grafička to volá panské huncútstvo – fakt, že sa tlač knihy predražuje. Je to drahšie ako keby bola len tak, biela… Neodpustím si, že v prvej knihe Listy mame som nechala iba bielu predsádku a doteraz mi je pri jej otváraní smutno. Viem a ďakujem, že ma kreatívne duše chápu.

• predná predsádka

• zadná predsádka – na rozmazanej fotografii sedí na lavičke pod stromom moja stará mama Anna (do kníh dávam staré fotky, je to akýsi denník obyčajného človeka a tak pre mňa ľudia z nich ostávajú prítomní v čase

• A tretia fáza je (pričom sa udiala už dávno a bez toho by kniha taktiež nemohla vzniknúť) mať dobrú jazykovú korektúru, editorku, výstižnú grafiku a spoľahlivú grafičku na zalomenie knihy. To sú síce slová, ale za nimi sú konkrétne osoby, s ktorými spolupracujem na knihách. A aby so mnou radi robili aj naďalej, tak ich potrebujem zaplatiť. Ideálne tak ako si zaslúžia, čiastočne si to beriem na svoje plecia.