Podporte vznik knihy „Od zločinu na popravisko. Súdnictvo v Banskej Štiavnici v 16. až 18. storočí“

Podporte knihu a pomôžte odhaliť temné tajomstvá storočí!

Kniha Od zločinu na popravisko. Súdnictvo v Banskej Štiavnici v 16. až 18. storočí prináša pohľad na podoby zločinu a trestu, ktoré sa udiali na území Banskej Štiavnice v minulosti.

Monografia je postavená na dlhoročnom archívnom výskume, ktorý odhaľuje jednotlivé súdne kauzy z hľadiska aplikačnej praxe. Sonda do ranonovovekej Banskej Štiavnice je pútavým čítaním o minulosti našich predkov, ako žili a čím sa prehrešili proti vtedajšiemu poriadku, aký trest dostali za spáchané delikty. Magistrálne protokoly a starobylé súdne knihy sú kľúčovou dierkou, cez ktorú môžeme nahliadnuť do premenlivej tváre spravodlivosti v priebehu stáročí.

Čo v knihe nájdete?

• Detailný pohľad na typológiu a charakteristiku deliktov a trestov, ktoré sú zaznamenané v archívnych prameňoch.
• Unikátne svedectvá o vraždách, čarodejníctve, infanticíde, nactiutŕhačstve, bohorúhačstve, ktoré ožijú pred vašimi očami.
• Odpovede na otázky, podľa akých zákonov sa súdilo, aké tresty boli udeľované a ako vyzerali súdne procesy.
• Dobové metódy vyšetrovania, mučenia, ako aj poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali rozhodovanie súdu.
• Šokujúce zistenia o tom, za aké previnenia hrozila smrť, kde v meste stál pranier, šibenica či koleso na lámanie delikventov.
• Mrazivé detaily o tom, za aké zločiny kat odsekol ruku či vytrhol jazyk.
• Poodhalenie tajomstiev štiavnických bosoriek – kde čarovali, či boli všetky upálené, aké nápoje lásky a zaklínadlá používali.
• V knihe sú zaznamenané aj tresty za cudzoložstvo, bigamiu a iné mravnostné delikty.

Predstavte si, že držíte v rukách kľúč k hlasom minulosti. Jazykom pramenných materiálov bola najmä nemčina, latinčina a dobová slovenčina. Súdne prípady, zapísané v pôvodnom slovenskom jazyku, sú uvedené v knihe v ich autentickej podobe, aby ste pocítili melódiu jazyka, ktorým hovorili naši predkovia pred stáročiami. Táto kniha nie je len o zločine a treste. Cez súdne písomnosti nahliadnete do rodinných, majetkových a sociálnych pomerov obyvateľov, do ich každodenného života a zariadenia domácnosti. Bohaté dobové ilustrácie plasticky dokresľujú opisované skutočnosti. Každý zachovaný primárny prameň je zrkadlom minulosti a táto publikácia vám ho priblíži.

Ukážka z kapitoly – Súdne procesy s čarodejnicami

Ani Banskú Štiavnicu neobišla vlna procesov s bosorkami. O trestoch pre čarodejnice a čarodejníkov pojednávalo štiavnické mestské právo v §18: O čarovaní a čarodejniciach: „Všetci čarodejníci a čarodejnice, ktorí budú pristihnutí pri čine, majú byť upálení.“  

Súdne vyšetrovanie s čarodejnicami v Banskej Štiavnici prebiehalo podľa nariadenia richtára a mestskej rady. Samotný proces sa zvyčajne začal prednesením obžaloby a vypočúvaním obvineného a svedkov. Vypočúvanie mohlo byť dvojaké – dobrovoľné priznanie (benevolum examen) alebo tortúra, mučenie (fassio torturalis). Pri vypočúvaní sa fiškál pýtal obžalovanej osoby predovšetkým na jej spolčovanie s diablom, spolupáchateľov a používané čarodejnícke praktiky. Po vykonaní dokazovania zasadol súd, aby vyniesol rozsudok.

Z roku 1581 sa zachoval zápis v banskoštiavnickom mestskom protokole o výsluchu bosorky Barbary. Na základe rozhodnutia mestskej rady bola Barbara vyšetrovaná katom za prítomnosti nižšieho pisára. Priznala sa, že čarodejníctvu sa vyučila od svojej spoločníčky Gajdošovej, a tá sa to mala naučiť od istej Hlavatej. Čarovali s Gajdošovou spolu tri roky, kedy chodili spoločne štyrikrát do roka (na Vianoce, Veľkú noc, Turíce a na Svätého Juraja) na krížne cesty pod Sitno na capoch s barlami. Tam urobili okolo seba kruh a zvolávali k sebe diablov slovami: „Príď diabol a daj nám moc, aby sme mohli robiť, čo my chceme, dáme ti naše telo a dušu“. Nato prišli diabli s hrozným hukotom v obrovskom množstve „ako sa hovorí, tak ako je nespočetná tráva a rašelinisko“ a v rozhovore s nimi zotrvali takmer hodinu. Keď chceli čarodejnice odísť, prežehnali sa krížom a každá jedna hodila tým diablom jednu mačku. Tí ju roztrhali a s hrozným hukotom odtiaľ ušli. Ďalej obvinená Barbara priznala, že dokážu spolu „robiť búrku, strieľať štetiny, ihly, liať vosk“. K jej spoločníčke Gajdošovej chodili ženy a dievky z Hodruše, ktorá ich učila „všeličo odlievať“. Dve z nich aj pomenovala, boli to Anna a Margita. Ako ďalej uvádzala Barbara, najviac čarovali vo štvrtok. Viac sa dozviete v pripravovanej knihe.