Rodinné eko-dobrodružstvo na Novom Zélande: Podporte nás na tejto ceste

#dlhani #novyzeland #donio #rodinedobrodruzstvo

Ešte je v nás skúsenosť a mierne napatie z predoslej ale Tinina 3 farma a ona sama nas neustale cez slova a gesta uistuje ze to bude paradise.

Máme už teraz užasny priestor pre seba, plno zvieratoek okolo, plno hraciek pre deti, bo aj ona ma 3 vnucky, ako uplne ina atmosfera. Dokonca jej kamos kt tu je mesiac z anglicka na prazdninach( kamos ma viac ako 60rokov) mi priniesol pivko. Cokolvek chceme mozeme si zobrat z chladnicky ale vecer uz robili veceru nielen pre vnucky ale aj nas.

Jednoducho uplny obrat. Sme na mliecnej farme kt ma rozlohu 140 hektarov a 450 kraviciek, tak uvidime aky bude tyzden, coskoro vam poslem. Sme tu posledny tyzden a posledna farma pred odchodom.

Caute, neozyvali sme sa, lebo sme nemali ziadne pripojenie na net, ani data ani mobilna siet skoro vobec nefungovali. Farma hlbko uprostred lesa a nedaleko male mestecko, kde tiez ziadna wifina 😅 uplny koniec sveta, ale poslali sme niekorym aspon pohladnice. Teraz sme uz trajektom opat naspat na severnom ostrove. – naspat do civilizacie 🥳

Taketo pomenovanie mozem nazvat v zlatej klietke prirody.

Sobotu sme isli dopludia autom so 4 detmi /crazy idea/ cez cely severny ostrov a ciel bola farma na juznom ostrove, kde sa potrebujete preplavit trajektom. Mysleli sme ze to dame na jednu šupu co z casti bola aj pravda. o 20:30 sme prisli do hlavneho mesta Wellington odkial z pristavu odchadza megalod, tentokrat po 10 hodinach soferovania a maleho priestoru auta padlo celkom vhod :)

Uvitala nas nasdsena korejka, take nadsenie z hosti som dlho nevidel /asi nevedela o rodine Dlhych co su zac :D / kazdopadne mohlo to byt aj tym ze dakto prisiel iba na prespatie za velku sumu. Ale dobre sme sa vyspali a ranajsia nervozita sa premiena o 9:30 odchodom na trajekt.

Vsetko nove, youtube videa kde treba ist, kde sa drzat aby vas to neodklonilo na dialnicu atd, ale zvladli sme to a o 10 sme boli uz v rade aut na trajekt. Ako sa hovori skusenost je neprenosna a tak uz aj teraz budete vediet ze ked je napisane first checking tak staci prist az na final checking :), takze sme cakali 2 hodky na parkovisku mnozstva aut dychtiacich po nastupe na palubu.

Ako skusenost ist na tento Intertransleder wellington to picton trajekt bola uzasna skusenost, nielen vstup ale aj palube a detska zona a vobec vyhlady, ze wau a po 3,5h plavby clovek si odychne /ak ma maximalne jedno dieta a niekedy ani vtedy/ :))) a tak sme vystupili a isli dalsie hodiny v aute 2 hodky a potom dalsiu hodku cez obrovsky Takaka vrch ktory ma 330 zakrut/ Jony mal gracaciu chvilku/ a okolo 22h prichadzame na priblizne miesto, kde sa strácame :D čo vam poviem nebolo mi všetko jedno.

Ale nakoniec sme našli cestu cez horu k prvej branke kt bolo treba otvorit a nasledne druhu taktiez zatvorit kedze medzi nimi boli ovecky a prišli na miesto, nocna obloha bola ako z rozpravky, z kt nas coskoro cakalo vytriezvenie.

Preco pisem o ceste bo sme boli velmi unaveni a urcite si to treba rozdelit na viac dni a nie dat dva dni v kuse. Človek sa stale uci.

Popisem trochu farmu kedze z nej mam velmi malo fotiek a videi, nazvem to zivot v zlatej klietke prirody aspon tak sme sa citili. Woofing je vlastne volutiring teda dobrovolnictvo avsak farmy su rozne a na tejto sme zakusili co woofing moc nieje. Pravidla, poucovanie deti, podprahove citive manipulovanie, iba praca, obaja unaveni sme hned pondelok museli makat a trvalo to az do 20 vecera, priestor kde sme boli bola kvazi obyvacka roznych chatiek a museli sme si vylobovat na druhy den nove podmienky, kedze vecer sme zaspavali velmi frutrovani podmienkami, kt zahranovali kadibudku a na druhy den nam navrhli ze jedlo si budeme kupovat a vratit sami co za normalnych podmienok riesi farmar.

Cize nasa praca jedneho znas podla nich zahrnovala iba ubytovanie a jedine ako sme mohli fungovat pri detoch bolo ze sme sa striedali, tak nam to fungovalo na 1 farme.

Boli sme sice v krasnom udoli kde boli kozicky, kravicky, ovecky, sliepky a plno zeleninovych zahrad ale uz od prveho dna sme vedeli ze to bude narocme, ze potrebujeme to zvladnut kedze sme investovali velmi vela casu, energie a financii aby sme sem prisli a tak sme bojovali. Naucili sme sa daco o komposte, o kozickach či ako urobiť kimči ale uz od strvtka sme vedeli ze musime odist skor pretoze nevladzeme a tak sobota bola opat o trajekte :)

Táto 2 farma sa snazila byť natoľko samostatná až sa sama uzatvára pred socializáciou, hľadali to miesto dlho a 3 roky ho budujú, čiže sú to veľmi náročné podmienky ale myslím, že neni cesty späť, keďže už investovali do toho miesta veľa energie a financii hlavne počas covidu sa chceli chrániť a doslova dostať sa tam je doborudružné, kde sme aj my sami zapadli s autom.

Ak sa rozhodnete ist na juzny ostrov ma tiez plno kras, ktorymi sme chceli aspon trochu pookriat a aj ked sme boli unaveni vzdy sme o 15 odisli niekam a to niekam bolo velmi krasne. Mirotuo oblat plaze bola velmi zaujimava a podobne su aj mnohe ine zatoky a to ze voda je niekedy vzdialena od brehu od 500 metrov az kilometer, ako keby vysusena a k veceru sa doplna ;) a toto bolo po dvoch dnoch prve pookriatie, mohli sme sa opat ponorit do oceanu. Dalsie pookriate bola Wahiriki plaz, kde su obrovske pieskove duny a k oceanu idete asi 20 min pesi uzasnym chodickom kt cas privedie k dunam cez ktore idete asi 500 metrov k obrovskej skale, uzasny moment. Tato oblast ze zevraj znama baby seal, teda malymi tulenmi.

Stravili sme tam par hodin a kedze sme odchadzali nastalo to, zbadala Zuzka vela malych tulenov a tak sme tam nacupitali. Ako ohromne nieco, normalne vam pozovali a hrali sa s vami ako bolo to rozkosne a priam neskutocne, Jonymu sa dokonca podarilo malickeho pohladkat ako wau. Mali by ste vidiet tu radost v ociach Kiki, Emka, Jonyho a Samka a samozrejme Zuzka bola úpne nadšená. Cesta spat sa decka este smyklali v pieskovych dunach ako na snehu naozaj ich to bavilo dlhú dobu, bolo neskutočne ako ste sa zarývali nohami do dún a zazreli sme krasny zapad slnka, kt. postupne zapadal za velku skalu a opat cesta spat na 2 farmu. Pre mna to vzdy bola vyzva cestovat a o to viac cez noc ale ako sa pise Pan ma udrzoval.

Piatok opat pracovna rutina a po 14 sme isli uspat decka vozenim v aute kedze boli aj oni unavene z priestoru kde moc sukromia sme nemali ale tak aspon myslim ani nebolo kde.

A na vecer sme zastavili v taverne miestom meste Collingwood, kt skor mozem nazvat ulica :D, a mali sme po tyzdni naozaj skvelu veceru bolo to prijemne ukoncenie tohto casu. Prvy krat som aj ja jedol yeyrib medium well ci ako sa to volá ale bolo to fantasticke. Niekedy tato ulica bola hlavne mesto kvoli pristavu ale kedze ako som spominal voda velmi opadla a je vzdialena od mola tak jej ucinok prestal byt vyznamny v tejto oblasti.

Sobota 6:40 zacina cesta spat cez vrch Takako 330 zakrut, Jony grcia aspon 10× ale ideme dalej, tankujeme a odchadzame /niekto by povedal utekame/ na nas trajekt kde stale odychujeme a ani nevieme ako prebehli 3,5 hodiny a nasledne z trajektu ideme do Foxtonu na motel kde sme a naozaj potrebujeme si odychnut, mat nomalne wc, sprchu, postele, klud, wifi :) odkial som vam postol dalsie infosky.

Caka nas este cesta na 3 farmu, po tejto skusenosti mame mensie obavy ale ideme vpred s nadejou a vierou (joz1,9) Už sme druhý deň v oblasti Foxton kde bola skvelá pláž a motel a užasná jahodová farma a ideme ďalej do oblasti National park k sopkám Nového Zélandu.

Čas kedy načerpáte ale aj dávate zo seba. Ked priestor kde ste môžu naše deti naplno využit, hrať sa s havkami, blazniť sa s ich detmi, kričať, bežať, trhať a nikto vás za to neupozorňuje tomu hovorím sloboda. 

Aj my so Zuzkou sme okrem ich zeleninovej záhrady získali veľké pookriatie. Vychutnali sme si skvelé mäsko z kravičky, ktoré bolo úplne skvelo zapečené a zaúdené a k tomu plno microgreens z ich záahrady, kde si tvoria ich vlastný malý biznis. Obdivoval som ich trpezlivosť a vytrvalosť, každý deň tá bežná rutina so záhradou, oberaním a balením s etiketami pre lokálne obchody, čo je hlavne obchodná doména Jessiky.

Kini, veľmi silný muž, ktorý vždy túžil byť farmár a vždy niekde takto pracoval. Teraz je na farme, kde naozaj skrze výhľady, miesto a priestor môžete zakúšať to čo Nový Zéland ponúka. Štatisticky on sám ma nastarosti 600 kravičiek a 200 hektárovú oblasť kde sa pasú :) čo je pre mňa je moc ale im to takto štatisticky vychadza ak by bolo treba ďalsieho človeka tak treba viac krav :)

Prvá farma bola o tom, že všetky malé kravičky prichadzali sem a za 6–9 mesiacom keď vyrastli išli buď na mliecnu alebo farmu smerovanu k masu. Takže to bola farma o raste.

Okolie Waihi je prekrásne nielen plážami ale aj vybavenosťou a na každom kroku zakúšate dotyk prírody, odporúčam určite v tejto lokalite byť najdete tu ako vrch Mamao kde sme boli a kristína si to odrevala :) emka celý čas nosila zuzka na chrbte, Samulo zduto vyšiel hore, jedine Jonatán si to užival :) a samozrejme my dvaja :)

Pláž Waihy, je prekrásna ako za dažďu tak i za slnka. 

Je tu veľa horúcich prameňov, kde sa nám zatial nepodarilo byť ale možno cestou spať :)

Teraz som sa dlhšie neozval bo už sme cestovali na druhú farmu a boli tam ale o tom čase, ktorý nebol ideal a pre nas fyzicky a psychicky náročný pošlem nabudúce.

S prvou farmou sa lúčimes radosťou a v radosti a určite Ora nui farm je v našom srdci

Vyšlo slnko a farma sa rožiarila. Práca v daždi má svoje čaro ale po dňoch monzúnových dažďov keď vyšlo slnko boli sme ako v krajine pána prsteňov. Slnko rozvietilo veci a dalo sa pracovať a rozprávať už aj vonku v ich eko záhrade.

Ora nui farm a čo všetko okolo nás zatial prebehlo :) od monzunovych dazdov az po roziarenu farmu, ocean, papanie kravicky ci ovecky, ekofarmarcenie az po rozhovory. Od pocitov co s detmi v dazdi az po kupanie sa pocas neho v oceane.

Síce nám prši odkedy sme prišli ale to našim deťom nebráni sa kúpať v oceáne a tak sobota a nedeľa bola nielen o novozelandskych chvalach, stretnutiach priatelov na ich farme ale aj o 5m táboráku, opekanom velkom mäsku z kravičky a ovečky ale aj o pozerani okolia Waihi beach, kde sme sa všetci vyšantili a dažď vobec nevadil :)

Kludne nas mozete sledovat aj cez moj instagram kde dávam tiež pekné vecičky : https://www.instagram.com/peter_dlhy_

A sme tu na prvej farme. Po celkom nárocnom lete, sme konecne nasli spolocnost cez ktoru sme si rezervovali auto a doviezol som nas scasne po lavej strane na farmu :)

Ako je to celkom fajn to jazdenie, mal som voci tomu respekt ale zatial som sa vcelku s tym z zil :) Pomaly uz aj na mna dochadza nevyspatost :) vsetci v aute odkvecli a zaspali. Verim ze coskoro dam viac fotiek alebo videjko :)

Dakujeme ze na nas myslite

Dlhani

Dnes je ten deň D. Všetko sa snažíme nabaliť a nič nezabudnúť ale keby aj tak nejako sa tam vynájdeme. Kikuša je už zbalená ako prvá, je vidieť, že je nadšená :) a ja zas už trochu nervozny čo všetko nás eštelen čaká :) ale lets go. Zachvílku do Viedne na letisko a odtiaľ Južná Korea 10 hodín kde prestúpime po 3 hodinách na let na Nový Zéland toto bude ďalších 12 hodín :) som zzvedavý na nás po tomto lete :D

Kludne nas mozete sledovat aj cez moj instagram : https://www.instagram.com/peter_dlhy_

Bude stačiť zabiť 3 kufre alebo 4? Je to pre nás všetko nové, zbaliť seba na dovču sa dá, už to so 4 deťmi tiež dáme ale mesiac je iná výzva :) takže sme aj my zvedaví. A čo potom, už len malina prísť do Viedne a odtiaľ odletieť cez Južnú Koreu do Nového Zélandu, 2 dni letu v rôznych časových pásmach to jest 30 hodín letu a sme tam :) bude to ešte sranda s našimi deťúrencami. Naši spolucestujúci budú mať určite zážitok a aj my ;) však vám dáme vedieť :)