Neskutočný Edko – prispejme mu na pomník pre mamku

Mamka mu chýba a ocovi bude pomáhať

Bolo to ako na kolotoči, raz si hore a raz dole. Stále sa snažila pracovať, hľadala možnosti ako priniesť do domácnosti nejaké to euro. „Robila z domu, predávala nejakú kozmetiku a tak,“ hovorí Edko, ktorý by dal všetko za to, aby mal mamku naspäť doma. „Aj keby nebola úplne zdravá, ale bola by tu.“

Je najmladším zo súrodencov, jeho dve sestry sú už tridsiatničky, majú vlastné rodiny, dobre spolu vychádzajú, Edkovi sú veľkou oporou a čiastočne mu nahrádzajú mamu. Vie, že sa na ne môže spoľahnúť. Oco?

„Je fajn, ale musím na rovinu povedať, že potrebuje zabojovať aj on. Nemal by vôbec piť, hovorím ako to je. S mamou boli strašne dlho spolu, nezvládol jej chorobu a odchod už vôbec nie. Rozprávame sa o tom priamo. Som rád, že napokon sa rozhodol a dobrovoľne išiel na protialkoholické liečenie. Bolo to také špeciálne, len trojtýždňové. Minulý týždeň sa vrátil a čo vám poviem, včera som, cítil, že niečo mal. Dve pivá. A to nie je dobré. Hneval som sa. Takže začíname akoby odznova,“ potichu konštatuje chalan, ktorý už roky namiesto detských rieši tie dospelácke problémy.

Preskákal si toho na svoj mladý vek priveľa smutného a vyčerpávajúceho. Je však rád, že s maminou bol až do jej posledného výdychu. „Celé to bolo zvláštne. Tri dni pred smrťou mi fakt nenapadlo, že bude koniec. Relatívne normálne fungovala, chodila, usmievala sa. V noci sme volali pohotovosť, prišli bolesti, modrali jej nohy. Nechali si ju v nemocnici. A potom zavolali, nech prídeme. Rozlúčiť sa. Viem, že nás vnímala, aj keď už nevládala hovoriť. Prišla za mnou psychologička, aby som sa naozaj s mamkou rozlúčil a nech idem z izby von. Ani za svet! Bol tam oco, sestry a ja mám odísť? Len preto, že som najmladší? Ostal som a som za to rád,“ opisuje posledné momenty s mamou Edko. Tvrdí, že nie je plačlivý typ, že vydrží veľa, smútok si rieši vo vnútri, nie navonok. „Ale potom som plakal. Slzy som nedokázal zadržať. Uvedomoval som si, že všetko skončilo…“

A teraz zas drží nad vodou otca. Chápe ho, ľúbi ho, chváli ho, že varí super, že je šikovný murár, ale musí zdolať závislosť. „Nepil každý deň, ale aj tak to nezvládal. Musí prestať, to je jediná cesta k životu. A on to dobre vie. Sám je na seba naštvaný, že to po návrate z liečenia porušil. Musí ísť znova a všetkým nám je jasné, že to musí byť dlhodobejšia terapia,“ hovorí ako z knihy len trinásťročný Edko. V hre je 10-týždňový pobyt vo Veľkom Záluží, „musí to vydržať tam a potom v reálnom svete. Budem mu pomáhať ako sa len dá, chcem, aby bol šťastný a čistý. Len tak nám bude spolu fajn. Ja ho neodsudzujem, je to vlastne tiež choroba, musí sa proste liečiť a basta. Výhodou však je, že oco má stopercentnú šancu stopercentne fungovať, stačí len zabudnúť na alkohol. Musí si uvedomiť, že mamina takú možnosť nemala a predsa bojovala ako lev. Veľmi držím ocovi palce.“

Tri mesiace po mamkinej smrti odišla do neba aj starká. „Pohrebov a odchodov mám už dosť, snáď mám na dlhé obdobie pokoj. Už nechcem prísť o žiadneho blízkeho.“ A po čom túži? Skromný malý veľký Edko nesníva o najnovšom mobile, ani značkovom oblečení, honosnej dovolenke. Sen má len jeden. „Mamke dopriať krásny pomník. Už vyše roka je na hrobe len drevený kríž a zemina. Takmer každý druhý deň chodíme na cintorín. So sestrami sme si vybrali pomník, kde musí byť vygravírovaná mamkina fotka a musia tam byť schody do neba. Zaslúži si to, veď bola tak dobrá.“

Edkovi priznali dvesto eurové sirotské. Stovku odkladá a šetrí na pomník. Sestry si zobrali na plecia splácanie úveru, ktorý po mame ostal, preto je finančne náročné dôstojne upraviť hrob ich mamy. Skúsme spoločne splniť Edkov jediný sen. „Je to veľa peňazí, pomník vychádza cez tri tisíc,“ povie Edko dodávajúc, že dnes nikto nemá peňazí nazvyš.

Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?

Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.

Možno sa nájde niekto, koho príbeh Edka osloví. Aj Váš príspevok sa použije ako príspevok na pomník pre Edkovu mamku. Ďakujeme!