Milí naši priatelia, milí darcovia, 

uplynulý mesiac sme vás oslovovali s príbehmi ľudí, ktorým pomáhajú psychologičky na Ukrajine a s napätím sledovali, ako pribúdali príspevky do našej zbierky. 

Zbierka sa včera skončila – vyzbierali sme skvelých 8 295 €. 

Ďakujeme. Vďaka vám môžeme začať pripravovať retreat pobyt. A nielen to – podarilo sa nám vyzbierať dostatok financií na pokrytie všetkých nákladov na pobyt a niečo na ďalšie follow up aktivity.

Odmeny za vaše dary vám pošleme na budúci týždeň.

Ďakujeme za všetky dary, vďaka ktorým psychologičky z Ukrajiny vystúpia z vojnovej každodennosti a budú môcť načerpať silu na ďalšiu prácu, ktorou na Ukrajine pomáhajú rozdeleným rodinám, deťom, ženám i vojakom, ktorí zažívajú straty a traumy. 

Ďakujeme štedrej darkyni, ktorá zdvojnásobila prijaté dary.

Ďakujeme za zdieľanie kampane aj za povzbudivé slová, ktoré ste posielali týmto výnimočným ženám na Ukrajine.

Ďakujeme, že aj vy veríte v spoločnú silu komunity aj keď sa svet zdá rozdelený.

Zo srdca vám ďakujeme! 
Ivka a Betka z Návratu

„Je to pocit uzemnenia a tepla v hrudi,“ povedala jedna z ukrajinských psychologičiek po našom zážitkovom kurze dotykovej terapie.

Keď sa ľudia stretnú v priestore, kde môžu cítiť bezpečne a nechať prehovoriť telo, vzniká niečo výnimočné. Presne také boli dni, ktoré sme strávili s psychologičkami na Ukrajine, kam sme priniesli dotykovú terapiu, ktorá používa vedomý, liečivý dotyk na zlepšenie fyzickej aj psychickej pohody človeka. 

Naša cesta trvala 4 dni, počas ktorých sa nám opäť potvrdilo, že dotyk nie je iba fyzický akt. Je to jazyk, ktorému telo rozumie aj vtedy, keď slová nestačia. 

Viac o kurze si môžete prečítať v blogu na Denníku N.

V tele sa ukladá viac, než si uvedomujeme. Jazyk, ktorým sa rozprávame a ktorý počúvame sa vyvíja až po jazyku dotykov. Preto dotykmi dokážeme ovplyvniť to, ako veci prežívame aj tam, kde na to nemáme slová.

„Pocítila som spolupatričnosť. Hlbokú, úprimnú – nie slovami, ale telom a srdcom. Akoby som bola medzi svojimi,“ hovorí jedna z účastníčok o spoločnom zdieľaní v atmosfére bezpečia.

Chceli sme, aby mali tieto ženy na chvíľu priestor vykročiť z vojnového stavu do bezpečia. Aby prostredníctvom techník dotykovej terapie zažili silu dotyku na vlastnom tele i duši. Hľadali sme pre ne možnosti, ako sa upokojiť, ukotviť aj v priestore, ktorý neposkytuje žiadne bezpečie – aby bezpečie dokázali nájsť v sebe: 

„Keď si telo spomenie na tie dni, cítim ľahkosť, slobodu, naplnenie, dôveru.
V bežnom živote je takýto pocit takmer nedosiahnuteľný.”

Zároveň sa nám podarilo odovzdať im súbor základných nástrojov, ktoré budú môcť použiť aj pri práci s klientmi. Uvedomenie telesnosti a telesného prežívania v každodennom živote často chýba. O to viac, ak je ten každodenný život naplnený vojnovým ohrozením, bojom o záchranu, o prežitie. Pre mnohé z nás bol tento zážitok aj pripomienkou, čo v živote skutočne potrebujeme:

„Znova som si uvedomila, aký je pre mňa vzťah dôležitý – nežný, láskavý, podporný, taký, ktorý lieči…”

Niektoré spomienky ostali v tele ako vnútorný zdroj aj dlho po návrate domov. Hovoria o tom viaceré z psychologičiek:

„Stále vo mne zostáva ten pohľad, ktorý hovoril: „vidím ťa“. A dotyk, pokojná prítomnosť. Jeho ozvena vo mne ostala ako vnútorný zdroj. Niekedy sa mi cnie za tými dňami, kde bolo porozumenie, pokoj a istota.“
„Keď si na tie momenty spomeniem, hneď sa mi objaví úsmev a telo sa uvoľní, zrelaxuje – a to je pre mňa pocit bezpečia.”

Pamätným sa stal moment modelovania mosta z hliny so zaviazanými očami – symbol dôvery a kontaktu cez zmysly:

„Môžem dôverovať svojim pocitom aj človeku, ktorý je so mnou v kontakte – pri tvorení alebo kráčaní vedľa mňa. Telo sa učí dôvere cez zážitok. Je to krásna skúsenosť, najmä pre tých, ktorí už stratili nádej a „zmrazili“ svoje pocity.  Práca s telom pomáha klientom aj nám pochopiť, že vnímaním cez prizmu telesnosti získavame ten najpresnejší obraz našich vnútorných očakávaní.”

Do pomoci Ukrajine sa Návrat zapojil, keď na Slovensko začali prichádzať deti bez sprievodu. Odvtedy sa venujeme práci s ukrajinskými rodinami na Slovensku a sprevádzame 17 psychologičiek na Ukrajine, ktoré pomáhajú desiatkam ďalších rodín.

Ďakujeme, že spolu s nami podporujete tieto odvážne ženy.

Dlhodobý stres, preťaženie a nedostatok podpory vedú k vyhoreniu.

Od začiatku vojny na Ukrajine stoja psychologičky v prvej línii duševnej podpory. Denne pracujú s traumou, stratou a úzkosťou druhých. Sú oporou tým, ktorí prežili bombardovanie, stratili svojich blízkych alebo museli utekať z domovov.

Aby mohli ďalej pomáhať iným, potrebujú aj ony bezpečný priestor, kde sa môžu oprieť, načerpať silu a získať odbornú aj ľudskú podporu. Starostlivosť tu nie je luxus, je to nevyhnutnosť. 

Pravidelné supervízie, možnosť konzultácií či jednoduchého ľudského zdieľania sú pre ne cestou, ako predísť vyhoreniu. Natalia Štefanek, psychologička Návratu, podporuje psychologičky na Ukrajine pravidelnými stretnutiami a rozhovormi.

Vďaka vašim darom pripravíme retreat pobyt – stretnutie, ktoré im umožní na chvíľu vystúpiť z vojnového priestoru do bezpečia. Dýchať, hovoriť, oddýchnuť si.

Blížime sa k dosiahnutiu druhého míľnika. Ďakujeme vám!

„On sa zbláznil. Neviem, čo mám robiť. Všetko hádže. Zavolala som sanitku, ale nepríde. Čo mám robiť?“ zavolala zúfalá mama ukrajinskej psychologičke, ktorá pomáha vojakom a ich rodinám zvládať ťažké situácie vojny.

Jej manžel bol na dovolenke zo služby doma a prejavil sa u neho posttraumatický stresový syndróm. Ukrajinská psychologička neváhala, nasadla do auta a sama prišla do rodiny, aby ju zachránila. Usmernila mamu s deťmi, aby sa zavreli vedľa v bezpečnom priestore a išla k mužovi.

„Ako Ťa môžem volať?“ spýtala sa ho. „Franko,“ odpovedal. „Franko, ja som pri Tebe,“ narovnala sa pripravená bojovať spolu s ním proti „nepriateľovi“. Plazili sa po zemi, schovávali sa, hádzali fľaše ako odistené bomby… Po scéne ako z prvej línie, ktorá trvala takmer hodinu jej prezieravo napadlo: „Pozri, máme kryt,“ a vzala ho do auta, ktorým ho odviezla do nemocnice.

Keď mi tento príbeh rozprávala, zľakla som sa, lebo to bolo aj pre ňu nebezpečné. Spolu aj s inými psychologičkami sme sa neskôr tomuto prípadu venovali a vytvorili protokol – jednoduché kroky ako zachrániť seba aj pomôcť človeku s posttraumatickým stresovým syndrómom.

Natalia Štefanek, psychologička z Návratu.

Toto je len jedna zo situácií, ktoré zažívajú odborníčky na Ukrajine. Riskujú, aby pomohli a vkladajú sa do pomoci celé. Tieto ženy si vojnu nevybrali. Ale vybrali si zostať silné pre druhých. Po rokoch neskutočného nasadenia sú to teraz ony, kto potrebuje nabrať silu.

Ďakujeme všetkým doterajším darcom.

Psychologička Natalia Štefanek sa v rozhovore pre Denník N podelila o skúsenosti z práce s ľuďmi z Ukrajiny žijúcimi na Slovensku. Stretla sa so 14‑ročným chlapcom, ktorý jej povedal, že sa chce vrátiť na Ukrajinu a ísť bojovať. Hovorí o tom, že vojna hlboko ovplyvňuje psychiku všetkých, no najviac sa podpisuje na deťoch. 

Natalia pravidelne pracuje s rodinami tu na Slovensku aj s odborníkmi na Ukrajine. Hovorí, že ak by mala na Ukrajine pomáhať sama priamo deťom, mohla by pomôcť tak desiatim. Preto sa venuje práve psychologičkám, ktoré sa potom venujú ďalším svojim klientom – rodinám zasiahnutým vojnou.

Tieto psychologičky sú napríklad aj Oksana, Ivanna, Ludmila a mnohé ďalšie. Natalia im pomáha budovať psychickú odolnosť a hľadať spôsoby pomoci ich klientom supervíziou a konzultáciami. Podporou projektu retreat pobytu poskytnete nielen empatiu týmto výnimočným ženám, ale aj efektívne možnosti na ochranu duševného zdravia detí z vojnových oblastí.

Prečítajte si rozhovor s Nataliou a podporte psychologičky finančným darom.

Od začiatku vojny sme sa zapojili do podpory Ukrajiny podporou pre deti prichádzajúce na Slovensko bez sprievodu. Postupne aj spoluvytváraním mechanizmov na uľahčenie sprevádzania detí ťažkými situáciami, ktoré vojna prináša. 

Členkou nášho tímu sa stala Natalia Štefanek, psychologička pôvodom z Ukrajiny, ktorá už 11 rokov žije na Slovensku a od začiatku vojny ju za Návrat pravidelne odborne navštevuje. Je mostom medzi našimi dvoma kultúrami a pomáha nám porozumieť si navzájom. 

Natalia má medzinárodný kurz vojenskej psychológie a venuje sa podpore a vzdelávaniu psychologičiek na Ukrajine. V roku 2024 sprevádzala takmer 100 psychologičiek (z pôvodne prihlásených 10) v tzv. reintegrácii. V roku 2024 vojna trvala už tak dlho, že pôvodné sily, ktoré ľudia mobilizujú, keď nastane krízová situácia, boli vyčerpané. Z vojny sa stal nový “životný štýl” a bolo (je) potrebné reintegrovať sa doň. Dnes sa skupina psychologičiek ustálila na počte 20. Natalia ich pravidelne vzdeláva, poskytuje supervíziu a konzultácie ku konkrétnym otázkam a problémom. Na Slovensku Natalia pracuje aj s niekoľkými desiatkami ukrajinských rodín. Rieši s nimi rozličné náročné situácie vyplývajúce z dôsledkov vojny a tiež adaptácie na situáciu, v ktorej aktuálne žijú, vrátane kultúrnej adaptácie.

Aj za bežných okolností majú psychológovia supervízie a konzultácie, ktoré im pomáhajú hľadať cestu pre svojich klientov. V čase vojny ako extrémnej záťaže je potreba podpory ešte dôležitejšia. Je to akoby ste padali z veľkej výšky. Máte pod sebou sieť, ale ak je pád príliš prudký, môže sa natrhnúť. Je dobré, ak aj záchrannú sieť niečo istí. Natalia je posledná línia siete. Nikto nepadne úplne, ak sieť drží.

Natalia celkovo už realizovala 11 osobných návštev Ukrajiny. Ťažká situácia si však vyžaduje priebežnú a intenzívnu podporu a tak Natalia podporuje psychologičky intenzívne aj prostredníctvom online supervízií a konzultácií každý týždeň.

V roku 2025 cestovali pracovníci Návratu na Ukrajinu 3 krát. Viac o týchto návštevách si môžete prečítať aj na našom blogu v Listoch z Ukrajiny. Najskôr sme niesli priamu pomoc (terapeutické hračky a knihy). Potom aj pomoc vo forme nástrojov na vyrovnávanie sa s ťažkou situáciou – spoločne sme vytvorili jednoduchý formát svojpomocných skupín s manuálom v ukrajinčine a urobili tréning dotykovej terapie. 

Všetky tieto nástroje, materiálne predmety aj zručnosti, sme odovzdali ukrajinským psychologičkám, ktoré pracujú s deťmi a ženami, ale aj s vojakmi. Pomáhajú ľuďom, ktorí si nesú traumy z bombardovania, z frontu, zo života v neistote. Vedú individuálne terapie, skupinové stretnutia, krízové intervencie. 

Jedným z kľúčových krokov podpory psychologičiek z Ukrajiny je vytvoriť im bezpečný priestor na oddych, zdieľanie a obnovu. Už túto jeseň by sme chceli zorganizovať retreat pobyt – priestor spolupatričnosti, oddychu, zdieľania a vzájomného učenia. V prírode východného Slovenska, ďaleko od každodenného ruchu a nárokov, chceme psychologičkám z Ukrajiny dať možnosť vystúpiť z reality vojnových a znova sa naladiť na svoju profesijnú aj osobnú cestu. 

Túto príležitosť im budeme môcť ponúknuť aj vďaka vám. Ďakujeme!