Milí priatelia,

ste súčasťou nového príbehu, ktorý vznikol len vďaka Vám! Posledné mesiace ste mi preukazovali nesmierne štedrú podporu. Každý dar pomaly otváral dvere k štúdiu, z plodov ktorého snáď na Slovensku budeme čoskoro čerpať viacerí.

Som nesmierne vďačný, že ste do mňa vložili dôveru a umožnili ste mi tak v tomto príbehu zohrávať špecifickú úlohu. Je to naozaj privilégium. Prial by som si sadnúť si s každým z Vás na kávu a zo srdca sa Vám poďakovať za Váš – v skutku nezaslúžený – dar! No keďže to úplne nejde (jednak preto, že mnoho ľudí prispelo anonymne, a aj preto, že Vás bolo naozaj veľa!), dovoľte mi aspoň poďakovať sa Vám touto nedokonalou formou.

Vyzbierali sme spoločne veľmi významnú čiastku, ktorá ma odbremení od veľkého dlhu. To znamená, že sa v budúcnosti budem môcť venovať aktivitám prospešným pre spoločnosť, aj ak budú nezárobkové. Cítim veľkú zodpovednosť poriadne využiť každý cent minutý na moje školné a chcem Vás uistiť, že nemám v pláne nič iné, ako na základe tohto pocitu zodpovednosti konať. Vždy je pre mňa ťažké vyjadriť hlboké prežívanie vďačnosti a nikdy sa mi ho nedarí zachytiť inak ako cez jedno – veľké, radosťou nabité, navždy nedostatočné – ďakujem. Každý pokus opísať túžbu nejakým spôsobom Vám vrátiť to, čo som od Vás dostal, zlyháva. A tak mi odpustite, pretože sa budem musieť opäť uchýliť k obyčajnému a jednoduchému, no zo srdca vychádzajúcemu, ĎAKUJEM. Ďakujem Vám 454-krát!

S úctou,
Aymen Al Mandalawi

P. S.

Napadlo mi, že by možno niektorých z Vás zaujímalo, ako tu na Oxforde prebieha moje štúdium. Ak je to tak, teší ma, že mám možnosť Vám to priblížiť cez pár nasledujúcich riadkov (aj s veľmi neprofesionálnymi fotkami).

Na Oxforde sa dnes končí druhý trimestrový týždeň a už teraz Vám môžem povedať, že som za tie dva týždne načerpal minimálne toľko poznania, ako za jednu polovicu semestra v Amsterdame. Tempo je intenzívne. Každý týždeň musím napísať dve cca 2000-slovné eseje na stanovené témy, s ktorými prídem na tzv. tutoriál, kde s profesorom jeden na jedného hodinu a pol rozoberáme, čo som napísal a či to dáva zmysel (niekedy sa človek fakt zapotí). V praxi to znamená veľa čítania – no v priestoroch, v ktorých sa študentovi vyslovene chce učiť. 

Tento týždeň som napríklad rozoberal, či „Je psychoanalýza veda?“ (praktické aj pre psychoterapiu) a či „Vieme s istotou poznať myseľ druhej osoby? Alebo sa musíme uspokojiť s vierou, že ostatní nie sú nevedomé stroje?“ (praktické aj pre výskum autizmu). Tento proces, i keď náročný, je nesmierne obohacujúci. Na tutoriáloch zisťujem, či moje argumenty obstojia tvrdú, nekompromisnú kritiku. Ak áno, často vďaka tomu lepšie pochopím, čo sám zastávam. Ak nie, zistím, že pozícia, ktorú zastávam, nie je spravodlivá voči pravde (minimálne vo forme, v ktorej ju zastávam) – a s radosťou ju opúšťam. Každý výsledok z tutoriálu je teda výhrou!

Spoločenský aspekt je esenciálnou súčasťou štúdia. Univerzita je rozdelená do kolégií (colleges). Kolégium je „bunka“, ktorá študentovi ponúka bývanie, komunitu, vlastné priestory (knižnicu, spoločenskú miestnosť atď.) spoločné aktivity a osobný kontakt so zamestnancami univerzity. To znamená, že všetci, čo napríklad študujú matematiku, majú prednášky na fakulte, no každý z fakulty môže byť zakotvený v inom kolégiu. Keďže bývajú so študentmi, ktorí študujú rôzne iné odvetvia, nie sú izolovaní v matematickej bubline, ale – práve naopak – sú vystavení iným disciplínam, z čoho vznikajú veľmi plodné dialógy. Stačí si predstaviť matematika a filozofa, ako sa rozprávajú o tom, či matematiku objavujeme alebo vymýšľame. Alebo fyzika a teológa, ako sa rozprávajú o vzniku vesmíru. Kolégium sa snaží tieto konverzácie stimulovať aj cez formálne večere pre svojich študentov, počas ktorých si pri jedle vymieňajú nápady. Vyzerá to asi takto:

(Z ľava študujú: históriu, stredovekú filozofiu, teológiu, starovekú filozofiu, archeológiu, sociológiu, filozofiu psychológie)

Je to len malý výsek zo života a kultúry, ktorú snáď budeme na Slovensku pestovať viac a viac, a čo najdostupnejšie.

Môcť študovať je vzácny dar – a tu k tomu pristupujú náležite.

Pekný zvyšok nedele Vám prajem! A ešte raz ďakujem za pomoc!

Veľmi pekne ďakujem všetkým ľuďom, ktorí túto kampaň našli cez Refresher, StartitUP alebo cez priateľa! Každé 1€, ktoré prišlo bolo veľkým povzbudením aj napriek zmiešaným reakciám na spomenuté články. Dávate mi Vašou podporou nádej, že to na Slovensku má zmysel – že sú ľudia, ktorí ocenia ambíciu zlepšovať náš kraj.

Vaša podpora mi určite pomôže aj keď sa nevyzbiera plná suma a budem brať pôžičku (ktorú už vybavujem). Každé poslané euro zníži finančný tlak, ktorý príde pri začiatku splácania, čo mi umožní plniť to, k čomu som sa Vám zaviazal.

Čakajú nás posledné 2 dni. Zbierka sa už s istotou celá nenaplní. No splátky môžu byť stále o trochu nižšie! Ďakujem Vám za pomoc a ďakujem tým, ktorí sa ešte rozhodnú pomôcť mi so zmenšovaním študentského dlhu!

Viac ako 3000€ za prvých 10 dní! Ďakujem všetkým, ktorí prispeli. Ostáva nám 49 dní – ako to celé dopadne?