Kto za kampaňou stojí?

Vydavateľom časopisu je Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení. Súčasnou šéfredaktorkou je Michaela Mojžišová a pomocnou redaktorkou Zuzana Timčíková. Časopis je financovaný zo zdrojov SAV, pričom každoročný rozpočet prechádza schválením Edičnej rady. Napriek stúpajúcej kvalite časopisu, tieto zdroje nepokrývajú ani jeho ročné vydavateľské náklady. Pracovníci ústavu sa preto usilujú potreby časopisu každoročne podporovať z vlastných výskumných zdrojov, ktoré však neumožňujú jeho redizajn. Preto sa touto formou uchádzame o vašu podporu, ktorou môžete aktívne participovať na tvorbe nového vzhľadu časopisu.

Na čo získané peniaze použijeme?

Získané peniaze použijeme na platbu za nový grafický návrh obálky a layoutu časopisu. Cieľová suma je horná hranica nacenenej finančnej odmeny pre mladú grafickú dizajnérku, ktorú sme k tvorbe vizuálnej identity časopisu oslovili na základe širšieho prieskumu. Chceme dať šancu práve mladým, šikovným ľuďom, ktorí môžu v komunikácii so skúsenými redaktormi časopis posunúť. Oslovená Zuzana Liptáková už pre nás vypracovala prvé verzie návrhov a pred vianočnými sviatkami sme s ňou absolvovali stretnutie, na ktorom od nás dostala pripomienky. Finálny návrh má byť vypracovaný do konca januára 2023 a prvé číslo 71. ročníka vyjde v marci už v zmenenej podobe.

Ako sa na časopis pozerajú tí, ktorí dlhé roky stáli za jeho vydávaním

História časopisu, jeho šéfredaktorov, redaktorov, autorov, tematických zameraní i jeho grafických vizuálov je bohatá. Výsledkom sedemdesiat ročnej činnosti je kontinuálne budovaný obsah, ktorým časopis vytvára samostatné dejiny divadla a filmu.

Dlhoročný šéfredaktor časopisu Miloš Mistrík v úvodníku prvého čísla jubilejného ročníka napísal: „Neveľké pracovisko vlastnými silami písalo, redigovalo aj vydávalo ročne spravidla štyri čísla Slovenského divadla s rozsahom približne štyristo strán, kde publikovalo výsledky vlastných výskumov. V prvých rokoch to boli najmä príspevky k starším i novším dejinám slovenského divadla a dramatiky, akoby sa malo ešte dopovedať obdobie národného obrodenia. Časopis od počiatku poskytoval svoje stránky aj iným výskumníkom, hlavne z vysokých škôl (Vysoká škola múzických umení, Univerzita Komenského, Akadémia umení, Univerzita Konštantína Filozofa, Prešovská univerzita), ako aj ďalším osobnostiam z rezortných ústavov a kultúrnych inštitúcií, redakcií či divadiel. Publikujúci autori si neraz práve na stránkach akademického časopisu overovali výsledky svojej práce, aby ich potom knižne dopracovali do ucelených zborníkov a monografií. Vďaka tomu, že Slovenské divadlo sa pre mnohých stalo vstupnou bránou do vedy, je jeho sedemdesiat ročníkov kontinuitným obrazom vývinu našej teatrológie a čiastočne aj filmológie: cez stránky časopisu prešlo takmer všetko, čo malo vedeckú hodnotu, čo sa potom ďalej mohlo rozvíjať a čo významne prispelo k rozvoju historického i teoretického výskumu u nás.“

Čo o nás hovoria naši autori a čitatelia

Doc. MgA. Jan Motal, PhD., filmológ a estetik umenia, Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, Brno

Slovenské divadlo je veľmi slobodný priestor, v ktorom som ako autor  mal vždy skúsenosť s kvalitným a rešpektujúcim recenzným procesom. Časopis presahuje hranice vymedzené svojim názvom: otvára sa aj mysleniu o filme, televízii, rozhlase. Dáva šancu esejam a teoretickým úvahám o umení v aktuálnych spoločenských, politických či ekologických súvislostiach, zároveň stále podporuje i kauzistický drobnohľad na konkrétne umelecké diela. V československom priestore predstavuje dôležitý ostrov pre spoločné skúmanie (nielen) dramatických umení.

 Prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc., filozof a estetik, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Som rád, že už sedemdesiat rokov vychádza akademický časopis Slovenské divadlo. Počas svojho trvania menil tak svoj grafický dizajn, ako aj tematické zameranie. Je to dané tým, že príspevky reagujú na aktuálne dianie v oblasti dramatického a audiovizuálneho umenia – jednoducho, umenie a vedenie sa od seba nedajú oddeliť. Privátne oceňujem trvalé úsilie redakcie vytvárať priestor pre publikovanie aj širšie interdisciplinárne zameraných textov, pretože iba takto je možné rozvíjať a kultivovať vedecký dialóg ako hlavnú silu napredovania poznania.

 Mgr. Peter Himič, PhD., teatrológ, Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici

Slovenské divadlo je jediným dlhodobo a kontinuálne fungujúcim slovenským vedeckým teatrologickým časopisom – čo je, samozrejme, smutné konštatovanie. No dôležité je, že predstavuje priestor, v ktorom vyše sedemdesiat rokov dostávajú príležitosť prezentácie nových postupov a nových poznaní o divadle a filme; priestor, v ktorom sa nové obsahy mixujú s novým čítaním. Poznám to ako príležitostný autor a pravidelný čitateľ.   

 Doc. Zdenka Pašuthová, ArtD., teatrologička, Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, Bratislava

Slovenské divadlo je pre mňa ako čitateľku cenným zdrojom informácií a poznania, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť v akademickej obci. Ako pedagogička oceňujem, že ponúka impulzy a inšpiráciu aj pre študentov umenovedných i umeleckých odborov, najmä pri objavovaní vlastných výskumných tém, a zároveň ich oboznamuje s nárokmi a požiadavkami, ktoré sú kladené na obsah a formu vedeckých príspevkov na medzinárodnej úrovni. Z pohľadu autorky pre mňa časopis predstavuje tradičné a spoľahlivé zázemie. Vysoko hodnotím najmä kvalitnú a korektnú prácu anonymných recenzentov a následný redakčný proces. Ich práca je neoceniteľná a v prípade mladých autorov ju považujem aj za veľmi efektívnu súčasť pedagogického procesu. 

 Mgr. Diana Pavlačková, PhD., teatrologička, postdoktorandka, Divadelný ústav Bratislava

Slovenské divadlo je náš jediný odborný časopis indexovaný v databáze Scopus, ktorý publikuje teatrologické štúdie. Zatiaľ čo v iných vedách existuje oveľa väčšia možnosť publikovať aj v zahraničných „a-čkových“ časopisoch, v prípade výskumu dejín slovenského divadla je to komplikovanejšie. Pre doktorandov/doktorandky je preto časopis Slovenské divadlo veľmi potrebný. Nie je to však jeho jediný prínos. Vďaka nemu máme možnosť sledovať výsledky výskumov iných kolegov/kolegýň a v rámci recenzného i redakčného procesu získavame nadmieru potrebnú spätnú väzbu a inšpiratívne podnety pre posun v našej vlastnej práci.

 Doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD., filmologička, Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení, Bratislava

Slovenské divadlo je v súčasnosti jediný slovenský vedecký žurnál v oblasti filmológie, ktorý svojim autorom ponúka indexovanie v citačných databázach.  Čitateľom zase vďaka open access politike umožňuje bezplatný prístup k výsledkom bádania. Pre mňa ako autorku i čitateľku preto predstavuje neoceniteľnú platformou výmeny a rozmnožovania poznania.

 PhDr. Marek Urban, PhD., filmológ, Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, Praha

Časopis Slovenské divadlo považujem za unikátnu interdisciplinárnu platformu, ktorá umožňuje premýšľať nad filmom či divadlom v perspektíve rôznych humanitných, no predovšetkým sociálnych vied. Jeho prínos je o to väčší, že vychádza ako v slovenčine, tak angličtine, čím na Slovensko prináša najnovšie trendy v myslení nad rôznymi druhmi dramatických umení. A to, že je indexovaný v prestížnych medzinárodných databázach, kde sa už niekoľko rokov drží v prvom kvartile najlepších časopisov, považujem za významný krok smerom k internacionalizácii slovenskej vedy v zahraničí.