Sedem dní bez vojny pre deti, ktorých ockovia zahynuli pri obrane Ukrajiny
Všetky kampane overujeme
1. 10. 2024 19:30
ĎAKUJEME VÁM ZA ĎALŠÍCH 7 DNÍ BEZ VOJNY
Sme šťastní a nekonečne vďační všetkým vám, ktorí ste prispeli na našu zbierku a umožnili tak ukrajinským deťom vydýchnuť si od vojny, výbuchov, sirén – a aspoň na chvíľu zabudnúť na to, že im Putinova vojna zobrala otcov.
Posledné dni sa usmievali už aj oči týchto našich detí. Aj keď boli aj ťažké chvíle. Celonočný plač chlapčeka za ockom. Tínedžerka, ktorá nám omdlela od rozrušenia a prebrala sa s tým, že videla tata. Vojna zobrala týmto deťom veľa – ale my všetci im môžeme vrátiť aspoň pár dní detstva.
Toto bol druhý tábor na Slovensku a celkovo deviaty, ktorý sme spolu s kamarátmi z OZ Berkat financovali. Príbehy, reportáže a výpovede účastníkov našich táborov si môžete pozrieť tu:
https://nezlomni.org/tag/tabor/
Na vlastné oči sme sa presvedčili, že to má zmysel. Preto už plánujeme ďalší tábor v bezpečí. Naša zbierka pokračuje. Pridáte sa opäť a podporíte ďalších 7 dní bez vojny?
Vopred ďakujeme!
NEZLOMNÍ – Jana a Marcel
Deti vedia, že ocka Rusi zabili, no nechápu, že sa po vojne nevráti
Pred chatou sa chlapci hrajú na vojakov. Ako všade na svete. Namiesto pušiek majú palice, jeden velí ostatní postupujú podľa jeho príkazov. Priblížiť sa k budove, vystreliť zopár rán, pár krokov späť, skrčiť sa pred nepriateľskými guľkami. Lenže títo chlapci sa hrajú na svojich vlastných otcov. Na otcov, ktorí sú už mŕtvi, uvedomím si. Zabili ich Rusi pri obrane Ukrajiny.
Nasťa svojim dvom malým dievčatkám, päťročnej Jave a trojročnej Nike, musela vysvetliť, že ocko zomrel na fronte. Vedia, čo je smrť. No nechápu, že to znamená, že ocko sa po vojne nevráti domov… „Nasťa, dostali sme sa pod obstrel a Žeňku to zasiahlo do hlavy, keď som ho videl naposledy, bol ešte živý a volal o pomoc,“ napísal jeho spolubojovník. Nasťa obvolala veliteľstvo aj všetky nemocnice v okolí Charkova. Konečne sa dopátrala. Do jednej z nemocníc priviezli muža s menom Kastrnka napísanom na ruke – veliteľ kázal vojakom napísať si na ruku priezvisko, aby ich dokázali identifikovať. „Dovolala som sa doktorovi, či je u nich. Keď voláte, tak už všetko viete, zareagoval. Povedala som, že neviem nič, len že ho zranili. A on mi oznámil, že sa im ho nepodarilo zachrániť.“
Tetyana a jej tábory
Okolo sú ďalšie ženy, ktorých mužov zabili ruskí vojaci pri obrane Ukrajiny. Veľa hovoríme o láske. O tom, ako sa stretli prvýkrát, ako sa vzali, mali deti a prežívali krásne, bežné veci. A ako sa potom život zmenil na nočnú moru. Manželia niektorých zo žien sú nezvestní alebo v ruskom zajatí – tie ženy majú ešte nádej. Nasťa má doma urnu s popolom mŕtveho muža. Čaká, kým Ukrajinci oslobodia Dniprorudnyj. Aby ho pochovala doma.
Okrem mužov stratili tieto ženy aj domov. Sú z okupovaných území alebo miest, kde sa kvôli ostreľovaniu už nedá normálne žiť. V meste Rivne žijú v provizórnych podmienkach a väčšinou z malej sociálnej podpory – majú malé deti, to znamená problém nájsť si prácu. Rovnaký príbeh má za sebou Tetyana z Luhanska. Prvého muža jej zabili v boji o donecké letisko v roku 2014. Nechcel bojovať, nikto nechce, hovorí Tetyana, no na Donbase začali Ruskom podporovaní separatisti vojnu a on musel ísť. Ich synček mal jeden a pol roka.
Ona potom dobrovoľníčila na fronte, cítila, že tam musí byť, že čím je bližšie k bojom, tým viac je ruských dvestoviek, teda mŕtvych. Trvalo dva a pol roka, kým sa dokázala vrátiť za synčekom a budovať preňho nový život. Život vysídlencov bez peňazí, bez koreňov na novom mieste.
Celý Tetyanin príbeh napísala Janka v reportáži pre týždenník Plus7dní :
Druhý muž, ktorého si Tetyana vzala, bojuje v batalióne Azov. Z Azovstaľu sa dostal do ruského zajatia, celé mesiace o ňom nič nevedela, každý deň mu písala správy o láske na hluchý telegramový účet. Po mesiacoch sa jej Markíz vrátil. Vychudnutý, dobitý, psychicky poznačený. Ale živý. Dnes už znovu bojuje za Ukrajinu.
Tetyana bojuje na svojom vlastnom fronte. S ďalšími ženami, ktoré vo vojne stratili mužov, organizuje pomoc: vysídleným so zariaďovaním bývania, tým, ktorí prišli o blízkych, so psychologickou podporou, vojakom so všetkým potrebným. Pre deti a manželky zabitých vojakov robí terapeutické tábory na Zakarpatí.
Tri takéto tábory sme už zafinancovali z prostriedkov vyzbieraných od dobrých ľudí na Slovensku. Začiatkom roka sme preberali s Tetyanou našu ďalšiu spoluprácu. „Je skvelé čo robíte pre naše deti a ich matky. Dávate im nádej. Vidím ako sa počas tých siedmich dní doslova menia pred očami. Ale vidím aj inú vec. Stále si uvedomujú, že sme na Ukrajine. A že raketa môže priletieť kamkoľvek a kedykoľvek. To si tu na Ukrajine uvedomuje každý. Je tu vojna,“ povedala vtedy Tetyana. Tak sme s Jankou dostali nápad. Zoberieme aspoň jeden autobus detí na týždeň ku nám – na Slovensko.
Jeden tábor na Slovensku sme už vďaka podpore dobrých ľudí zorganizovali. Tu si môžete pozrieť ako to tam vyzeralo:
https://nezlomni.org/tag/taborsk/
Teraz zbierame financie na ďalší. A ďalší …
Sedem dní na Slovensku – sedem dní bez vojny
Jeden autobus. Štyridsaťšesť detí, ktorých otcovia zahynuli pri obrane Ukrajiny, alebo sú v ruskom zajatí. Štyridsaťšesť osudov. Sedem dní, ktoré tieto nevinné obete ruskej agresie strávia bez strachu, že v noci môže priletieť nepriateľská raketa. Sedem dní ozajstného a bezstarostného detstva. To je to, čo im vieme a dokážeme zabezpečiť za vaše peniaze.
Ďakujeme!
Jana a Marcel
Viac príbehov z našich ciest po Ukrajine nájdete tu :
Aktuality
1. 10. 2024 19:30
ĎAKUJEME VÁM ZA ĎALŠÍCH 7 DNÍ BEZ VOJNY
Sme šťastní a nekonečne vďační všetkým vám, ktorí ste prispeli na našu zbierku a umožnili tak ukrajinským deťom vydýchnuť si od vojny, výbuchov, sirén – a aspoň na chvíľu zabudnúť na to, že im Putinova vojna zobrala otcov.
Posledné dni sa usmievali už aj oči týchto našich detí. Aj keď boli aj ťažké chvíle. Celonočný plač chlapčeka za ockom. Tínedžerka, ktorá nám omdlela od rozrušenia a prebrala sa s tým, že videla tata. Vojna zobrala týmto deťom veľa – ale my všetci im môžeme vrátiť aspoň pár dní detstva.
Toto bol druhý tábor na Slovensku a celkovo deviaty, ktorý sme spolu s kamarátmi z OZ Berkat financovali. Príbehy, reportáže a výpovede účastníkov našich táborov si môžete pozrieť tu:
https://nezlomni.org/tag/tabor/
Na vlastné oči sme sa presvedčili, že to má zmysel. Preto už plánujeme ďalší tábor v bezpečí. Naša zbierka pokračuje. Pridáte sa opäť a podporíte ďalších 7 dní bez vojny?
Vopred ďakujeme!
NEZLOMNÍ – Jana a Marcel
16. 9. 2024 14:53
TÁBOR NA SLOVENSKU ZAČÍNA UŽ TÚTO NEDEĽU
V nedeľu príde ďalší autobus plný detí z Ukrajiny, ktorým ruskí agresori zabili otcov, na Slovensko do nášho terapeutického tábora. Príde aj vďaka vám priatelia. Máme posledných 7 dní na to, aby sme na tých 7 dní detského šťastia vyzbierali finančné prostriedky.
Pozrite si, prosíme, video o našom tábore a pomôžte nám zorganizovať ďalších 7 dní šťastia pre deti, ktoré žijú vo vojne a v jej dôsledku prišli o otcov:
https://www.youtube.com/watch?v=RoN2lIn3PD8
Včera sme sa vrátili z Donbasu. Aktuálne informácie z našich ciest nájdete tu:
Ďakujeme za Ukrajinu! Ďakujeme za Slovensko!
Jana & Marcel
30. 8. 2024 13:04
Na terapeutický pobyt pre ženy zabitých vojakov nám chýba 500 EUR. Pomôžete nám?
„Za posledné dni som počula rôzne životné príbehy. Boli slzy a bolesť, úsmevy a smiech, otvorené srdcia a rozhovory o tom, ako žiť ďalej… Dievčatá, ktorých muži zomreli pri obrane svojej krajiny, potrebujú podporu, pochopenie a pomoc. Niekedy je to len normálny rozhovor. Porozprávame sa a cítime, že na tomto svete nie sme sami,“ povedala nám Tetyana Marko Remenyuk, ktorá práve v tieto dni organizuje v Karpatoch na západe Ukrajiny terapeutický pobyt pre manželky ukrajinských vojakov, ktorí zomreli pri obrane svojej krajiny pred ruskými agresormi.
Je to prvý taký pobyt len pre ženy, bez detí. Chodia po horách, absolvujú arteterapiu, dokonca chytali ryby… a hlavne veľa spolu hovoria. Dávajú si dokopy svoje zrútené svety, cítia, že smrťou milovaného manžela sa život neskončil. Vidíme v tom obrovský zmysel. Pridáte sa k nám?
ĎAKUJEME
19. 6. 2024 15:11
7 DNÍ BEZ VOJNY V KARPATOCH
„Zostaňte takí dobrí, akí ste. Bez vás naša planéta rýchlo zomrie.“
Vďaka vám, milí darcovia, a vašim príspevkom, sa nám podarilo zabezpečiť tábor pre deti, mamy, súrodencov a prvýkrát aj otca zabitých obrancov Ukrajiny. Krásna príroda v okolí dedinky Krivorivnya na západe Ukrajiny, zábavný program, šport, arteterapie a nové priateľstvá, ale aj vzájomná podpora a porozumenie im pomohli na chvíľu zabudnúť na vojnu a stratu a načerpať sily do ďalších dní.
NEKONČÍME a na jeseň chceme priviezť na 7 dní deti opäť na Slovensko. Aby si naplno oddýchli od vojny. Na to potrebujeme opäť vašu pomoc. Podporte, prosíme, túto zbierku.
LEN KTO TO PREŽIL, POCHOPÍ,
…povedala Máša Dekhanova. „Tu v tábore cítim podporu žien, ktoré sú ako ja. Stalo sa im to isté. Rozumieme si aj bez slov.“ Máša má tridsať, šesťročnú dcérku Emiliu a štvorročného synčeka Markusa, ktorý kvôli cerebrálnej paralýze nemôže chodiť. Jej Igor je už rok oficiálne nezvestný. „Poslali ich do protútoku na nejakom šialenom mieste. Hovorila som s ním. Posledné, čo mi povedal, bolo: zavolám neskôr. A čakám už rok… Mala som potom veľmi zlý sen a už som vedela, že sa niečo stalo. Volala som veliteľom jeho brigády a povedali mi, že osemdesiat chlapcov je nezvestných.“
Čo povedať deťom? „Všetko chápu. Vedia, že otec je nezvestný. Ale stále čakajú, že sa vráti domov, je to ten najlepší tato na svete, hovorieval, že dcérka je jeho srdiečko a synček jeho duša. Je to najlepší muž, akého som si mohla želať. No nie je šanca, že by bol nažive.“
ČAS NELIEČI
Tatiana a Andrij Kravčukovci prišli o syna.
Mal by 25 rokov. Anton. Rozhodol sa pre vojenskú školu, otec je vojak. „Mama, začala vojna, odchádzame, nevieme kam,“ stihol sa 24. februára 2022 nad ránom ešte ozvať domov. Bojoval dvesto dní. Občas sa mu podarilo zavolať domov. Mame, lebo Andrij bol tiež na fronte. „Máš čo na seba? Máš tam čo jesť?“ pýtala sa ho s tým, že mu čokoľvek pošle. „Mami, tam, kde sme, sa nič poslať nedá,“ mávol rukou.
Na dvojstý deň vojny Antona zabili. Tatiana neplače vždy, keď o ňom hovorí. Ale ruky sa jej trasú stále. „Ako sa držia tvoji chlapci?,“ zvykli sa pýtať Tatiany zákazníci v kaderníctve, kde pracuje. „Prvé dni som nemohla odpovedať. Odišla som dozadu a tiekli mi slzy, kým kolegyne vysvetlili, že jedného z nich už nemám.“
Dospelej dcére Kati to rodičia dokázali povedať. No je tu ešte Saša. Má deväť rokov. Keď Antona pochovávali, hral sa u susedov. Psychologička odporučila, aby s tou správou počkali do jeho desiatych narodenín. Kým trochu dozreje. Je to správne? Nesprávne? Práca s traumou je ďalšou z úloh, ktoré majú Ukrajinci pred sebou. Asi niet rodiny, ktorú by vojna bolestne nezasiahla.
„Hovorí sa, že čas lieči. Pre mňa je to však stále horšie,“ rozpráva Tatiana. Andrej dodáva, že často má pocit, akoby tu Anton stále bol. Zobudí sa a až po chvíli mu dojde, že syn je mŕtvy. „Na ulici vidím jeho kamarátov, ako sa prechádzajú s priateľkami, čoskoro budú mať možno rodinu. A môj syn je mŕtvy. Nikdy to neprežije,“ pokračuje Tatiana. Pomáha práve toto: odísť z domu, kde jej Antona pripomína každá jeho fotka, každé miesto, ktoré mal rád, jeho obľúbená šálka a všetky spomienky. „Keď sa to stalo, priatelia sa báli prísť na návštevu. Všeobecne nevieme, ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí prežili smrť blízkeho. No pre mňa bola najhoršia práve tá samota. Nemyslela som na nič iné, iba na syna.“ Hoci tu v tábore vyplače veľa sĺz, cíti, že práve to je cesta, ktorá jej pomôže ísť ďalej. Hlavne keď Andrejovi skončí dovolenka – prvá od začiatku vojny – a vráti sa na front. A ona bude opäť prežívať každý okamih v strachu o jeho život.
ZABUDOL SI, ŽE HRDINOVIA NEUMIERAJÚ
Halinu Dovbenko smrť jej Ivana priviedla k Bohu. "Pochopila som aj, že negatívne pocity, hnev, agresia nikam nevedú. Možno len láska, ktorú dokážeme my Ukrajinci po tom všetkom zlom cítiť, roztopí ruskú nenávisť.“
Ivan mal päťdesiat, keď ho mobilizovali. A žiadne bojové skúsenosti. Po troch týždňoch výcviku išiel na front. Raz zavolal, že ide na rotáciu, že bojové úlohy budú trvať približne sedem dní. Sedem dní sa jej nebude môcť ozvať. No potom ho pustia domov na dovolenku. "O dva dni mi zavolal Váňov kamarát. Poprosil o prepáčenie. A povedal, že môj muž sa už nevráti… Moja mama sa zaňho veľmi modlila, aby sa mu nič nestalo. Potom si vyčítala, že sa nemodlila dosť.“
Halina vedela, že musí byť silná kvôli dcéram Darinke a Viktórii. „V rodine sme mali vždy vrelé, vrúcne vzťahy. Po tom, čo sa mi stalo, chcem všetkým povedať: otvárajte svoje srdcia vzájomnej láske. Nikdy neviete, kedy môžete blízkeho človeka stratiť. Nestojí za to sa hádať. Kým je koho objímať a ľúbiť, ľúbte sa.“
Jedenásťročná Viktória začala písať básne. Prvú pre otca. Nazvala ju Môj hrdina. „Chce sa mi kričať: Veď hrdinovia neumierajú. Ale ty si zabudol na tieto slová.“
- Čo je to Donio?
-
Donio je miesto, kde má každý možnosť jednoducho získať financie na zmenu svojho príbehu alebo na ňu iným prispieť. Zakladateľom vždy odovzdávame 100% získanej sumy.
- Ako je možné, že odovzdávate 100% získanej sumy?
-
Naším cieľom je pomáhať naplno všetkým, ktorí to potrebujú. Vytvorenie kampane na Donio je preto bezplatné. Náš chod hradíme z dobrovoľných darov od podporovateľov, nie z provízií od zakladateľov kampaní. Ďakujeme za ne, sú pre nás nielen veľká finančná pomoc, ale i gesto, že to, čo robíme, vám dáva zmysel.
- Naozaj si u vás môžem vytvoriť kampaň na čokoľvek?
-
Donio ako jediná slovenská platforma pomáha získať financie na čokoľvek. Či už potrebujete financovať liečbu choroby, podporiť blízky útulok, rozbehnúť komunitnú záhradu alebo komerčný predpredaj produktu, kampaň môžete vytvoriť ako fyzická i právnická osoba. Samozrejme, každá kampaň musí byť v súlade s naším Etickým kódexom a Pravidlami používania.
- Akú záruku mám, že prostriedky nebudú zneužité?
-
Pred spustením overujeme identitu každého zakladateľa kampane. Takmer s každým sme v intenzívnom kontakte a na posúdenie dôveryhodnosti kampane žiadame predloženie dokumentov, ktoré potvrdzujú účel výzvy či skutočnosti uvádzané vo výzve. Po skončení kampane od zakladateľov kampaní vyžadujeme aktualitu pre podporovateľov, ako boli získané prostriedky využité. Pri Naštartuj projekt navyše využívame overenie subjektu treťou stranou a dbáme na to, aby boli odmeny doručené tak, ako bolo v kampani sľúbené.
- Nemôžem prispieť anonymne? Prečo na prispenie potrebujete moje údaje?
-
Vždy potrebujeme aspoň váš e-mail, aby sme naň poslali potvrdenie o platbe. Tiež naň budete dostávať informácie o tom, ako sa darí podporenej kampani. Ak ste si vybrali za svoj príspevok aj fyzickú odmenu, potrebujeme aj vaše ostatné kontaktné údaje pre jej odoslanie zakladateľom kampane.
- Po odoslaní príspevku mi od vás neprišiel žiaden e-mail. Čo mám robiť?
-
Vo svojom e-mailovom klientovi sa pozrite do kategórie Ostatné. Alebo skontrolujte priečinok Spam. Ak nie je ani tam, ozvite sa nám na ahoj@donio.sk a spolu to vyriešime.
- Od prispenia ubehlo už 24 hodín a moju platbu stále nevidím. Je to normálne?
-
Ak ste zvolili platbu kartou, mala by sa v prehľade kampane zobraziť hneď po prispení. Ak ste zvolili platbu prevodom, váš príspevok sa pripíše až v momente, keď peniaze prídu na účet. V prípade, že ste odoslali inú čiastku alebo ste nezadali variabilný symbol, musíme váš príspevok manuálne spárovať. To môže trvať aj týždeň.
- Nepodarilo sa mi urobiť platbu kartou zo zahraničia, čo s tým?
-
Ak máte ťažkosti uskutočniť platbu zo zahraničia, môže byť chyba na strane platobnej brány, ktorá špeciálne zahraničné platobné karty neprijíma. Ak zvolíte platbu prevodom, môžete použiť službu Wise, ktorá má výhodnejšie poplatky.
- Kampaň nezískala cieľovú sumu. Čo sa bude diať s mojimi peniazmi?
-
Ak sa ukončenej kampani nepodarila dosiahnuť želaná cieľová čiastka, ešte to neznamená, že peniaze zakladateľ nezíska. Pri vyplácaní sa riadime pravidlami jednotlivých druhov kampaní. Pri Dobročinných výzvach je podmienkou vyplatenia financií zakladateľovi kampane dosiahnutie minimálnej čiastky 200 € alebo dosiahnutie prvého kampaňového miľníka (ak kampaň pracovala s miľníkmi). Pri Naštartuj projekt je podmienkou vyplatenia dosiahnutie prvého kampaňového miľníka. Ak kampaň spĺňa podmienky, zakladateľovi vyplatíme získanú čiastku v plnej výške. Pokiaľ kampaň nedosiahla ani minimálnu čiastku potrebnú na vyplatenie, príspevky do 14 pracovných dní vrátime späť darcom priamo na účet alebo na platobnú kartu.
25 € • 13. 10. 2024 19:55
300 € • 11. 10. 2024 22:51
10 € • 11. 10. 2024 22:46
25 € • 11. 10. 2024 11:29
10 € • 10. 10. 2024 22:39
50 € • 10. 10. 2024 14:09
22 € • 9. 10. 2024 22:12
25 € • 9. 10. 2024 18:20
25 € • 9. 10. 2024 17:24
10 € • 9. 10. 2024 11:15
25 € • 8. 10. 2024 21:23
30 € • 8. 10. 2024 16:30
25 € • 8. 10. 2024 13:37
25 € • 8. 10. 2024 11:09
50 € • 8. 10. 2024 10:59
25 € • 8. 10. 2024 10:55
Premýšľate ako pomôcť ešte viac?
Založte si vlastnú darcovskú výzvu a podporte tento príbeh spolu s priateľmi v rámci narodeninovej oslavy, vo firme alebo na športovej akcii.
Ako funguje Darcovská výzva
- Pridajte Darcovskú výzvu – vymyslite vlastný názov a napíšte krátky úvod, prečo vás zaujal príbeh, ktorý ste sa v Darcovskej výzve rozhodli podporiť.
- Zdieľajte ju s priateľmi, kolegami či vo svojej komunite, aby sa do pomoci mohlo zapojiť čo najviac prispievateľov.
- Získané financie priradíme ku kampani, ktorú ste sa rozhodli podporiť v 100 % výške.
U tohto príbehu zatiaľ žiadne Darcovské výzvy nie sú
Táto výzva je súčasťou témy Spoločne pre Ukrajinu.