Ako môžeme pomôcť?

Moje dve deti potrebujú matku, ktorá sa o ne plnohodnotne postará a dá im aspoň krajšiu chvíľu, ako tú v bolestiach.  Byť tu dlhšie, krajšie, zmysluplnejšie, ako mi určuje choroba. Zastaviť progres SM, prinavrátiť mi silu a zdravie, pokiaľ sa dá. 

Aby som mohla zastaviť progresiu ochorenia (zastaviť ochorenie ako také), potrebujem podstúpiť zákrok – transplantáciu vlastnými kmeňovými bunkami. 

Potransplantačná rekonvalescencia bude náročná, ako finančne, tak i psychicky. Budem v izolácií, za prísnych hygienických podmienok. Na zlepšenie zdravotného stavu a jeho udržanie bez aktívnych ložísk, ako pred transplantáciou, tak i po nej sú nutné rehabilitácie, fyzioterapie, oxygenoterapie, vitamínov( bunkové soli, serrapeptéza, široká škála vitamínov B,…), zdravé a vyvážené stravovanie, bezlepkové potraviny, bezlaktózové výrobky, doplnky výživy, cvičenia, rôzne druhy masáži, terapií. Je toho mnohé čo musíme, ale i toho, čo nesmieme. Život so SM je náročný stále. 

Avšak stále som rozhodnutá do toho ísť. Je to pre mňa nádej a šanca na zastavenie ochorenia, čo je viac, ako vedenie rozhovorov o pre a proti takéhoto zákroku. Pod rukami kvalifikovaných, skúsených odborníkov mi nezáleží, kde sa tak udeje, len už nech sa tak stane. Na to, aby bol lekársky zákrok úspešný je dôležitých viacero faktorov. Vek (do 40 roku človeka), dĺžka ochorenia (max. 10 rokov od vypuknutia ochorenia) a fyzická schránka človeka (aby sa celková liečba a následná rekonvalescencia dala zvládnuť). V mojom prípade to značí, že ak ju neabsolvujem tento rok, je viac než pravdepodobné, že už liečbu nebudem môcť absolvovať vôbec. Či tu na SR, kde kritéria zatiaľ nespĺňam, či kdekoľvek na svete…

Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?

Na celosvetovej úrovni a pod vedením vysokokvalifikovaných lekárov pre zahraničných pacientov sa vykonáva transplantácia vlastnými kmeňovými bunkami v Mexiku a v Rusku.

V Mexiku stojí 100 000 Eur a v Rusku 50 000 Eur + plus náklady na letenku, víza a potransplantačnú rekonvalescenciu.

Práve i na tento účel si získavam finančné prostriedky. To vedomie, že nebudem môcť vidieť svoje dve deti, ani im nič povedať, ani k nim prísť, cítiť ich dotyk, pomôcť im, zabezpečiť ich, postarať sa o ne, je strašné. 

Ja verím v to, že som posledná a že tak o dva – tri roky si budeme my Slováci môcť povedať, že táto liečba je na Slovensku možnosťou pre všetkých, že nie časom, nie až po splnení kritérií, nie až po tom, ako sa náš chronický stav dostane za hranicu možností, síl, zúfalstva…Verím, že vysloviť slovo SM nebude vzbudzovať ľútosť a hanbu, ale šancu a že naši doktori, budú môcť urobiť viac, tak, ako si sami prajú.

Transplantácia je šanca, ako zastaviť istý vzostup k bezvládnosti. Šanca, prežiť aspoň 10 rokov normálne. To neznamená, že keď ju absolvujem nebudem naďalej chorá, to znamená, že už by som nemala byť chorá viac.

Cesta k pomoci druhým je pre každého individuálna, ak sa práve Vy stretávate so mnou na tej mojej, alebo ste sa pristavili pri inom človeku, ktorý pomoc potrebuje, som Vám vďačná o to viac.

Vopred Vám všetkým ďakujem.