Komu pomôžeme?

Siroty, pre ktoré robíme tábor, sú umiestnené do rodín, kde sa o ne starajú. Fungujú ako profesionálne matky. V jednej rodine tak môže žiť 8–15 detí v rôznych vekových hraniciach, vrátane takých, ktoré už dovŕšili vek dospelosti a sú na fronte. Oblasť, z ktorej pochádzajú deti, ktorým chceme spraviť tábor je východne od mesta SUMY – periféria mesta. Len pár kilometrov od ruských hraníc. Cez deň majú relatívny pokoj, no noci musia tráviť v betónových krytoch.

Napriek tomu, že my sme sa už obrnili voči správam o vojne na Ukrajine, tak tá vojna tam stále je a najviac trpia práve tieto deti. Keď sme ich minulý rok priviezli na Slovensko a v Košiciach nám AREGALA – kuchári bez hraníc zabezpečili teplú večeru v prírode, preletel nad nami vrtuľník a deti sa chceli rozutekať a schovať pred ním. Cestovali na Slovensko vlakom, ktorý niekoľkokrát kvôli náletu musel zastaviť, cestujúci sa rozutekali do okolitej krajiny a keď pominulo letecké nebezpečenstvo, vrátili sa do vlaku. Všetky tieto deti noc čo noc zažívajú strach z démonov noci a niektoré dokážu spať len so zapálenou sviečkou.

U nás na Slovensku si na chvíľu oddýchli od hrôz vojny, no museli sa vrátiť domov. Kvôli obmedzeným zdrojom sa nám podarilo zorganizovať iba jeden tábor. Deťom sa u nás veľmi páčilo, v noci spali, oddýchli si neskutočne. Je to kruté a z istého pohľadu až choré, akým spôsobom nám tieto deti pomáhajú zarobiť na tábor. Zbierajú nábojnice a šrapneli z vybuchnutých granátov a rakiet. Potom ich čistia, leštia, často pomaľujú motívom ukrajinskej vlajky a robia z nich prívesky na kľúče – upomienku na vojnu na Ukrajine.

Slovensko je polarizované a z pohľadu týchto obetí je jedno k akej politike sa kto prikláňa. Tie deti si nevybrali, že chcú žiť vo vojne, nie sú to fašisti, agresori, zákerné bytosti bez práva na život. Sú to úplne rovnaké deti, aké máte doma v detských izbách. Rozprávku na dobrú noc im číta cudzia mama, svoju vlastnú už nikdy neuvidia. Dievčatá nerozmaznáva ich otec, ako svoje princezné, chlapci od otca nedostanú svoj prvý nožík – rybičku. Vo svojej skromnosti a pokore sa napriek tomu tieto deti nesťažujú a v rámci svojich možností sú veselé a vedia sa aj smiať, lebo ich náhradné matky im vštepujú do hlavičiek, že vojna sa skoro skončí. Deti im veria a rozprávajú si, čo všetko budú robiť, keď už nebude vojna.

Áno, aj my máme svoje problémy. Obávame sa, či bude dosť silná wifina v hoteli, kam pôjdeme na dovolenku, či budeme mať večer miesto na parkovanie, ktoré nie je ďaleko od nášho bytu. Či sa nájde niekto, kto zabezpečí pokosenie trávy na sídlisku, alebo či niekto premaľuje slabo viditeľný prechod pre chodcov. Ja som rád, že máme tieto problémy, no tieto deti často nevedia, či prežijú nočné ataky. Vytvárame pre nich zážitky, ktoré ich ubezpečujú, že vojnový stav nie je prirodzený, a že existuje život bez vojny. Dáva im to nádej, že aj u nich vojna raz skončí.

Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?

Vaše dary použijeme na zorganizovanie 2-týždňového letného tábora pre ukrajinské deti – siroty. Tábor je určený pre deti od 6–16 rokov. Týždňový pobyt pre jedno dieťa vrátane programu, ubytovania, stravy a dopravy nás vychádza na necelých 250€. Čím viac 250€ pozbierame, tým viac deťom dodáme nádej, spomienky a oddych od vojny a strachu z nočného besnenia.

Vopred vám srdečne ďakujeme.